O knižniciach sme sa rozprávali s Lacza Ilonou, zástupkyňou riaditeľky mestskej a regionálnej knižnice.
– Ako narastá počet návštevníkov počas Týždňa slovenských knižníc?
– Rastie citeľne, čiastočne aj preto, že v tomto čase možno bezplatne vrátiť dávno zabudnuté vypožičané knihy. Okrem toho sa snažíme privábiť ľudí rôznymi programami, upozorniť ich na našu existenciu, v roku 2018 sa koncentrujeme na dospelých. Ako novinku sme vyskúšali to, čo sa ujalo vo viacerých mestách – knižničné akvizície. S kolegyňami chodíme po nejakých miestach, a keď "prichytíme" niekoho čítať, ponúkneme mu ročné členské. Vďaka tomu nám pribudlo 8 čitateľom. Nezdá sa to veľa, ale oplatí sa v tom pokračovať.
–21. storočie asi nepraje čítaniu. Ak berieme do úvahy najväčšiu, najnavštevovanejšiu knižnicu okresu, aký je vývoj návštevnosti?
– Ak beriem za základ 5 posledných rokov, tak priemerná ročná návštevnosť je okolo 3000. Ale ak sa pozrieme na konkrétne dáta minulého roka, pribudlo 2542 nových zápisov, situácia nie je ružová. Smutné je, že oproti minulému roku klesol asi o 300 počet detí a mládeže.
– Kto knižnicu navštevuje najčastejšie?
– Myslím si, že je jednoznačné, že dôchodcovia, po nich študenti. Najmenej aktívni, zarábajúci obyvatelia. Čo sa miestnej príslušnosti týka – keďže sme aj mestskou knižnicou – asi 65-70% členov sú Dunajskostredčania. Asi 104 rôznych programov v minulom roku bolo zorganizovaných predovšetkým pre Dunajskostredčanov.
– Ako sa dá „privábiť” k čítaniu?
– Myslím si, že k čítaniu treba priviesť ľudí už v detstve. Preto sme v minulom období hostili niekoľko škôlkárskych tried, aby spoznali ríšu kníh. Ak ich táto atmosféra chytí, je možné, že navedú svojich rodičov na požičiavanie si kníh. Žiaci prvého stupňa sú ešte náchylnejší, v nich ešte možno vypestovať lásku ku knihám. Verím, že deťom nestačí čítať kým nejdú do školy, lebo deťom, ktoré sa práve len naučili písmenká, je to ešte ťažká práca. Podľa mňa by bolo vhodné ešte tretiakom – štvrtákom čítať, dovtedy sa im zapáči čítanie, najmä ak rodič aj dramatizuje dej. Takto spolu prežívajú rozprávku, čo posilní aj ich vzájomný vzťah – a možno vypestuje aj vzťah k čítaniu.
– Aký je výber kníh? Dá sa vyberať si aj z noviniek?
– Máme asi 103 tisíc kníh na zapožičanie si. Toto množstvo sa snažíme si udržať, držíme v rovnováhe vyraďované a kúpu nových. Vlani sme kúpili konkrétne 1988 kníh. Z toho 847 krásnej literatúry, 646 náučnej, 421 mládežníckej a 74 mládežníckej náučnej. Nákup realizujeme jednak z rozpočtu, jednak z dotácií. Z prostriedkov z „Művészeti Alap“ (umelecký fond) a „Márai Sándor Alapítvány“ (nadácia) sme v roku 2017 zakúpili ešte ďalšie knihy.
Pri nákupe využívame skúsenosti kolegýň. Ak sa viacerí zaujímajú o niektoré dielo alebo školáci hľadajú nejakú konkrétnu náučnú literatúru, snažíme sa to vziať do úvahy pri tvorbe nákupného zoznamu. Knihy sú dnes drahé, nemôžeme uspokojiť všetky nároky, ale snažíme sa vyjsť v ústrety našim čitateľom.
– Je práca knihovníka ťažká?
– Raz som na jednej prednáške počula zaujímavú myšlienku: dnešný knihovník by mal byť informačným manažérom – informovaný, vzdelaný, moderný. Ak sa pozeráme na každodenné úlohy, tak veru naša práca nie je jednoduchá. Je nás málo, pracuje tu len 8 odborníkov v dvoch oddeleniach, okrem obsluhy čitateľov máme ešte veľa úloh. Laik by neveril, koľko času si vyžaduje spracovanie nových kníh, koľko údajov musia kolegyne uviesť. Okrem katalogizovania robia aj vyraďovanie. To ani nemusím povedať, že nie práca knihovníka je v tejto republike dobre platená. Ale nesťažujeme sa, milujeme knihy, ríšu písmen, ale aj čitateľov.
Toto ste už čítali?
Vďaka za krásu, ticho, pokoj, čo sála z umeleckých diel
V stredu 10. apríla vo výstavných priestoroch...
