Nachádzate sa tu

Gastráče sú stále megabiznis

Toto ste už čítali?

Publikované: 2018, január 31 - 11:08 | Farebné
Firmy, ktoré vydávajú gastrolístky, dokážu z každého utŕženého eura zarobiť 30 centov. To z nich robí jedny z najziskovejších spoločností na Slovensku.
Gastráče sú stále megabiznis

„Poďme diskutovať o variante zrušenia gastráčov, najmä na úrovni tripartitných sociálnych partnerov, o ich možnom nahradení elektronickými kartami alebo niečím iným. Hľadajme spôsob obmedzenia marže emitentov v Zákonníku práce alebo iným spôsobom.“
Týmito slovami obhajoval štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš pred dvoma rokmi zachovanie systému gastro lístkov. Bolo to v čase, keď sa na stravenkové firmy hrnula vlna kritiky za kartelové dohody, ktoré odhalil Protimonoponý úrad.
Opozícia a viacerí odborníci hovorili o potrebe ukončiť takúto podporu zamestnancov, pretože z nej najviac profitujú firmy emitujúce gastráče. Ich zisky sú oveľa väčšie, než je priemer v slovenskom hospodárstve.

Zisky nikto nerieši

A čo sa odvtedy udialo? V podstate nič. Žiadne ministerstvo neprišlo s reguláciou, ktorá by obmedzila obrovské profity týchto spoločností.
Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštátka sa doteraz na tripartite o regulácii ziskov gastráčovych firiem vôbec nehovorilo. Návrh nepredložil ani jeden rezort Ficovej vlády.
„V súvislosti s touto témou sme hovorili len o zavádzaní elektronických straveniek. To by zamestnávateľom určite pomohlo pri odbúraní administratívy, ale problém veľkých ziskov by to nevyriešilo,“ povedal Hošták.
Rezort práce nám neodpovedal priamo na otázku, prečo ešte nezakročil. Ministerstvo tvrdí, že oni môžu regulovať len výšku poplatku, ktorý za vydávanie gastrolístkov dostávajú stravekové firmy.
Výšku tohto poplatku (maximálne 3 % z hodnoty poukážky) určuje Zákonník práce. „Tu vidíme priestor na prehodnotenie zo strany rezortu práce,“ odkázal tlačový odbor.
Ministerstvo zatiaľ ale nepredložilo konkrétny návrh na zníženie poplatkov za vydávanie gastrolístkov.

Pomôžu elektronické stravenky?

Oveľa väčším problémom sú však provízie, ktoré si účtujú emitenti gastrolístkov od reštaurácií alebo obchodníkov, keď si ich chcú následne zameniť na peniaze. Musia platiť približne 5 až 7 percent z hodnoty lístka.
Od týchto poplatkov však ministerstvo práce dáva ruky preč.
„Toto Zákonník práce vôbec neupravuje, pretože ide o obchodno-právny vzťah, do ktorého štát nezasahuje. Podobné je to v prípade iných neregulovaných segmentov trhu,“ dodal tlačový odbor.
Ministerstvo vidí inú cestu, ako vyriešiť problém s vysokými poplatkami. Ak by výrazne vzrástol záujem o elektronické stravné poukážky, určite by to znamenalo príchod nových hráčov na trh, čo by automaticky zvýšilo aj konkurenciu.

Aké sú zisky firiem, ktoré vydávajú gastráče?

Stravenkové spoločnosti odmietajú kritiku nadmerných ziskov. Vo svojej argumentácii vychádzajú z hodnoty celkových vydaných poukážok. Ročne takto emitujú lístky za zhruba 660 miliónov eur pre 750-tisíc zamestnancov, prípadne živnostníkov.
Pri takomto porovnávaní potom vychádza, že gastráčové spoločnosti majú iba 2-percentnú ziskovosť, čo je úplne podpriemerné číslo v slovenskej ekonomike.
Z účtovného hľadiska sa však takto ziskovosť nepočíta. Pokiaľ chceme zistiť profitabilitu (rentabilitu) podniku je potrebné porovnávať tržby k vykázanému zisku. V takomto prípade rentabilita firiem vydávajúcich stravenky dosahuje vyše 30 percent.
To je v porovnaní s ostatnými podnikmi v našom hospodárstve vysoko nadpriemerné číslo. Pokiaľ si zoberieme príjmy najväčšieho hráča v tomto odvetví firmu Up Slovensko (bývalý Le CHeque Dejeuner), tak ziskovosť je ešte väčšia.
Za rok 2016 táto firma dosiahla príjmy 12,8 milióna eur a vykázala zisk 5 miliónov eur. To predstavuje rentabilitu tržieb takmer 40 percent. To znamená, že z každého utŕženého eura spoločnosť zarobí 40 centov.

Zdroj: aktuality.sk

Tagy: ekonomika