Michal Kozák z PARTNERS GROUP SK hovorí: „Na investovanie stačí už aj 15 eur mesačne, problém je skôr v nedostatočnej finančnej gramotnosti.“
Za investora sa považuje každý, kto pravidelne alebo jednorazovo odloží voľné finančné prostriedky s cieľom dosiahnuť zisk. „Ľudia sa málo kedy cítia ako investori, aj napriek tomu, že investormi v skutočnosti sú. To je častý klamlivý dojem, že investujú len tí, ktorí svoje peniaze „točia“ na burze. Pravdou je, že už vstupom do starobného dôchodkového sporenia sa stávate ozajstným investorom a to rovnako platí aj pri investovaní prostredníctvom investičného životného poistenia, či tretieho piliera a podobne,“ tvrdí Kozák. Zároveň zdôrazňuje, že investovanie je dôležitou súčasťou zdravých osobných financií. Na tvorbu dlhodobých aktív a prípravu na starobu by malo smerovať minimálne 20 % z mesačného príjmu.
INVESTOVANIE NIE JE SPORENIE
Alfou a omegou zdravých financií je nielen prehľad o príjmoch a výdavkoch, ale aj nastavenie financií podľa pravidla ideálnych finančných mier 10:20:30:40. Rozmenené na drobné – 10 % z mesačného príjmu dávame na vytváranie rezervy, 20 % smerujeme do vytvárania dlhodobých aktív a teda investujeme, úvery držíme pod hranicou maximálne 30 % príjmov a maximálne 40 % použijeme na bežnú spotrebu. „Vyžaduje si to dávku kontroly a disciplíny, ale pozitívny efekt sa dostaví rýchlo,“ tvrdí Kozák. Základné princípy zdravých financií, ale aj nedostatočné vedomosti, však stále robia problémy väčšine domácností. „V praxi vidím, že ľudia často nerozlišujú medzi investovaním a sporením,“ hovorí. Význam oboch pojmov je pritom jednoduchý. „Kým sporenie využívame na odloženú spotrebu, kde po nasporení určitej sumy ju minieme na dovolenku alebo auto a začíname sporiť opäť od nuly, investovanie nám financie naopak zhodnocuje, vieme si ním rýchlejšie splniť svoje ciele a vytvoriť pravidelný pasívny príjem,“ vysvetľuje.
VÄČŠÍ OBNOS PEŇAZÍ IDE NA SPOTREBU
Neinvestovanie Slováci zdôvodňujú najčastejšie nedostatkom finančných prostriedkov (71 %). Ďalších 18 % investovanie nepovažuje za dôležité a 9 % má obavy z prílišného rizika. V prieskume Nadácia PARTNERS položila Slovákom tiež otázku: Ak by ste sa dostali k vyššiemu obnosu peňazí (500 tisíc eur), ako by ste s peniazmi naložili? Viac než štvrtina (26 %) z opýtaných by si kúpila nehnuteľnosť, rovnaká časť by uložila peniaze na horšie časy, 12 % by splatilo svoje dlhy, 10 % by zobralo rodinu na exotickú dovolenku, 8 % by dalo výpoveď v práci a žilo by z týchto peňazí, rovnaké percento by použilo peniaze ako počiatočný kapitál pri založení vlastnej firmy, alebo by si kúpilo auto a nakoniec 2 % by peniaze darovali na charitu. „Štatistiky opäť ukazujú na nízku finančnú gramotnosť a nedostatok informácií. Väčšina Slovákov vôbec neplánuje svoje financie, zameriavajú sa skôr na krátkodobé ciele (dovolenka, kúpa auta, výpoveď v práci). Chýba dostatočná finančná rezerva. Skôr sa preferuje rýchla spotreba, ako dlhodobé budovanie rezerv. Pri otázke, čo by sme urobili s 500 tisíckami eur je vidieť, že stále málo Slovákov dokáže financie naďalej zhodnocovať a nie ukrajovať,“ hodnotí výsledky Kozák.
GENERÁCIA PRVÝCH INVESTOROV
Podľa Kozáka oblasti investovaniu na Slovensku pomôže, ak ľudia pochopia, aký je jeho zmysel a základné fungovanie. „Sme generácia prvých investorov. S témou investovania sa zoznamujeme, preto je prirodzené, že sme opatrnejší,“ hovorí Kozák. Naráža tak na konzervatívnejší postoj Slovákov k oblasti investovania. „Slováci majú strach, že prídu o svoje financie. No je to len mýtus, pretože investor, ktorý preferuje bezpečie si navolí konzervatívnu stratégiu, kde jeho výnos bude síce nižší, ale hlavne bezpečný,“ opisuje. Zároveň dodáva, že každým rokom investorov na Slovensku pribúda a je len otázkou času, kedy sa priblížime vyspelejším krajinám.
Zdroj: partnersgroup.sk
