Naučte deti pravidlá

Láska a príklad nestačia

Akoby súčasné deti prišli na svet so zvláštnym nadaním nenechať na nás suchú nitku v urputnej snahe vyhovieť im a zároveň z nich vychovať slušné bytosti. Dá sa to vôbec? Treba ich nechať tak a čakať, kým toho vyrastú, alebo existuje zázračný spôsob, ako tých malých tyranov skrotiť do normálu? „Bez lásky a správneho vzoru nie je výchova výchovou. Bez týchto základných predpokladov nebude v rodine fungovať nič a žiadny pedagogicko-psychologický poradca vám nepomôže,“ hovorí detská psychologička Anette Kast-Zahn, autorka rodičovskej príručky Ako naučiť deti pravidlám.

Ako tvrdí, nájdu sa deti, ktorým tieto dva predpoklady stačia a bez toho, aby sa rodičia niečím viac pričinili, sú z nich ukážkové a perfektné deti. Sú to však výnimky. Čo však s malými nezbedníkmi, na ktorých bežné stratégie nefungujú? Ak to u vás doma vyzerá ako na divokom západe, podľa psychologičky je to jednoznačný signál – chýbajú im jasné pravidlá! Odborníčka vidí spásu pre všetkých nešťastných rodičov v osvojení rodičovskej stratégie so štyrmi základnými pravidlami. A ste to vy, kto sa musí naučiť, ako ich nastoliť.

Krok 1: Sústreďte sa na pozitíva

Nech je váš potomok akýkoľvek neznesiteľný, sústreďte sa predovšetkým na jeho pekné stránky. Berte ho takého, aký je, hovorte mu konkrétne, čo na ňom milujete, dajte mu najavo, že z neho máte dobrý pocit. Určite sa totiž nájdu pekné chvíľky, keď ide všetko ako po masle. Príďte k nemu a za príjemné správanie ho odmeňte svojou prítomnosťou a pozornosťou. Možno už v tomto kroku špunt zistí, že sa k nemu správate milšie, ak je on sám v pohode. Pozor, všímajte si všetko milé, čo spraví. Často nám môžu uniknúť tie najdôležitejšie maličkosti ako nakreslený obrázok, úsmev alebo hrad z piesku pre maminku!

Krok 2: Vyjadrujte sa jasne a zreteľne

Ak dieťaťu presne nevysvetlíte, čo chcete, aby robilo alebo nerobilo, samo na to nepríde. Dávajte mu jasné inštrukcie. Namiesto: „Panebože, ako to zasa vyzeráš?“ skúste radšej: „To tričko treba prezliecť,“ alebo namiesto: „Nepadaj stále,“ skôr: „Pozor na tie schody!“ Čím mladšie dieťatko máte, tým jednoznačnejšie hovorte. Ak sa vám pokyn zdá príliš strohý, môžete pripojiť slovko „prosím“. Príliš to s ním však nepreháňajte, inak vás môže váš prezieravý potomok začať vydierať. Prosím použite skôr pri jemnejšom nabádaní, ak však treba bez odvrávania konať, vypustite ho.

Veľmi dôležité je ovládať intenzitu hlasu – krik si šetrite –, ak by šlo o zdravie alebo bezpečnosť. Oveľa viac dosiahnete pokojným hlasom, ktorý bude skôr povzbudzovať na spoluprácu. Ak sa robí špekulant hluchým, inštrukciu v rovnakom znení opakujte ako pokazená gramofónová platňa – ale najviac trikrát za sebou. Zázračne tým predídete večným a nekonečným diskusiám!

Krok 3: Premeňte slová na činy

Hoci dohováranie považujeme za oveľa „humánnejšie“ ako ráznejší zákrok, takéto piplanie sa nám môže vypomstiť. Deti veľmi často na slová nereagujú, úplne „vypínajú“ a nechajú nás s pokojom to isté opakovať do nemoty. Zásadu trikrát a dosť uplatnite aj tu. Ak nepočúvne dokonca ani po tom, ako mu na splnenie úlohy, napríklad upratanie hračiek, dáte jednoznačných 10 minút, je čas na „trest“. Snažte sa použiť čo najlogickejšiu súvislosť medzi dôsledkom a činom drobca – ak hračky do určeného limitu nezmiznú, pobalíte ich do škatule na vysokú skriňu, takže sa k nim špunt nedostane.

Ak nechce jesť, vymýšľa pri raňajkách alebo odbieha, jedlo po uplynutí určeného času zo stola odnesiete. Ak sa dovtedy nenaje, má smolu a musí si počkať do obeda. Ak dieťa robí drahoty s chodením na záchod a je už na plienku príliš veľké, ak sa do nej pociká alebo pokaká, prezliecť a upratať to po sebe bude musieť samo. Akoby zázrakom – nabudúce sa už radšej vypýta na záchod.

Ak už nepomáha ozaj nič alebo má malý škriatok jeden zo svojich amokov, pokojne využite svoju fyzickú prevahu – bez komentára a pokojne ho chyťte a buď mu silou vyberte z ruky hračku, ktorú zobral kamarátovi, alebo ho odveďte do inej izby. Pamätajte, že váš zákrok by mal nasledovať okamžite po prehrešku.

Krok 4: Stanovte jasné rodinné pravidlá

Ak ste prišli až sem, pravdepodobne už krpec oveľa lepšie vie, čo od neho očakávate. Ideálne však je, ak si všetky kritické situácie vopred poistíte vzájomnými dohodami medzi vami a dieťaťom. Tieto pravidlá teda stanovíte vopred a určíte na ne nadväzujúce dôsledky. Spomeňte si na najzávažnejšie nedostatky v správaní vášho dieťaťa a tiež možné chyby vo vašich vlastných reakciách. A premyslite iné, lepšie riešenie. Na papier si spíšte odpovede na najzásadnejšie otázky – čo sa musí zmeniť, ako často sa nevhodné správanie u dieťaťa vyskytuje, aké pravidlo zvolíte, ako budete drobca motivovať, ako budete kontrolovať úspechy.

Zostavte si výchovný plán. Pre krpca zostavte tento plán v obrázkovej podobe tak, aby vedel, ktoré pravidlá sa ho týkajú. Vyberte tri najdôležitejšie a zaveste ich na viditeľné miesto. Pravidlo už nebudete musieť opäť vysvetľovať, stačí, ak ukážete na obrázok. Psychologička odporúča každé pravidlo každý deň sumarizovať a hodnotiť smajlíkmi alebo nálepkami. Zbieraním takýchto miniodmien môže dieťa dospieť k väčšej odmene, napríklad príjemnému zážitku ako návšteva plavárne či kino. Vyvarujte sa materiálnych odmien – sladkostí či darčekov za dobré správanie. „Odmenu“ formulujte skôr ako pozitívny dôsledok – „tento týždeň si ukázal, že sa vieš vhodne správať, môžeme ísť do kina“.

Zásady už od dojčiat

Nereagujte bezvýhradnou pozornosťou na každé zaplakanie bábätka. Ak bábo po tom, čo ste ho nadojčili, prebalili, zahrali sa s ním, po položení z náručia začne kričať a vy sa k nemu opäť vrátite, nič sa nedeje. Ak to však budete opakovať pravidelne, nebudete mať na nič iné čas a drobec celý deň aj tak preplače – vtedy je čas zmeniť to. Sústreďte sa dôslednejšie na podtext plaču – či je to volanie o pomoc, alebo oznamovanie nudy.

Aj minibábätká sa dokážu nudiť, ak však nepribehnete zakaždým, dáte mu na výber, či bez vašej prítomnosti začne, alebo nezačne plakať a či sa nezabaví niečím aj samo. Ak narieka, buďte mu nablízku, venujte mu pohladenie, ale ustavičné branie na ruky radšej šetrite.

Toto nefunguje:

• výčitky a dohováranie 
• otázky „prečo si to urobil“
• prehováranie a prosenie detí 
• ponechanie nepočúvnutia bez dôsledku 
• vyhrážanie sa bez následku 
• ignorovanie
• nadávky, fyzické tresty

Najčastejšie disciplinárne problémy a ako na ne?

Spanie: po rozprávke na dobrú noc odíďte z izby, dieťa ostane ležať v posteli a vy sa už nevraciate

Stravovanie: je sa pri jedálenskom stole bez televízora a iných činností, v pevných časoch obedov a večerí, dospelí určujú, čo sa bude jesť, dieťa o tom, koľko toho zje

Upratovanie: ak sa prestane dieťa hrať s jednou hračkou, uprace ju, až potom vytiahne ďalšiu, hračky sa spratávajú každý večer, okrem detskej izby, tam sa robí poriadok raz za týždeň.

Sledovanie televízie: dospelí určujú, čo a ako dlho sa bude pozerať, bez ich dovolenia sa televízor nezapína

Domácnosť: starajú sa o ňu všetci, primerane podľa veku, pomáhať môžu aj najmladšie deti

Bezpečnosť: na ulici sa deti držia rodičov

Zdroj: pluska.sk