Nachádzate sa tu

Posvätná história Veľkej noci

Toto ste už čítali?

Publikované: 2018, marec 28 - 11:03 | Spomienky
Veľkonočné sviatky sú svojím pôvodom sviatkami jari. Asi pred 3500 rokmi im dali Židia svojím sviatkom Pesach – oslavou vyvedenie a oslobodenia židovského národa z egyptského otroctva.
Posvätná história Veľkej noci

Pred 2000 rokmi potom veľkonočné sviatky dostali súčasný význam Kristovou smrťou a jeho zmŕtvychvstaním. Pre kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom v roku, dokonca e dôležitejší ako Vianoce, pretože veľkonočné sviatky vystihujú podstatu kresťanstva. Termín Veľkej noci nie je stály a každoročne sa mení. Pripadá však na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21. marci. Veľkonočný tichý týždeň trvá od kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si cirkev intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista i čiernym chrámovým rúchom.

Kvetná nedeľa

Pod týmto názvom je známa posledná pôstna nedeľa, ktorá je prvým dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka. Ratolesti sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri cirkevných obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí. Kvetnou nedeľou sa začína Tzv. Veľký týždeň a v tento deň si kresťania pripomínajú vstup Ježiša do Jeruzalema, aby tu oslávil veľkonočné sviatky na slávnosti veľkonočného baránka. Zástupy ho nadšene vítali a hádzali mu pod nohy palmové ratolesti, aj preto sa táto nedeľa pôvodne volala Nedeľa paliem. Hlavou myšlienkou Veľkého týždňa je Kristovo umučenie, ktoré sa pripomínalo tri dni už od 4. storočia a z toho je odvodený i názov Veľkonočné trojdenie, ktorým Veľký týždeň vrcholí. Začína sa omšou večere Pána na Zelený štvrtok a končí tzv. vešperami Veľkonočnej nedele.

Zelený štvrtok

Pravdpodobne je pomenovaný podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil a kde ho zatkli vojaci cisára Tibéria. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Sviatosti oltárnej i Sviatosti kňazstva. Predpoludním slúžia biskupi sväté omše so všetkým kňazmi svojich diecéz. Posväcujú tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily a v liturgii sa používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov. V tento deň sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti oltárnej a na znak spoluúčasti s utrpením Krista prestávajú v kostoloch zvoniť zvony. Ich zvuk sa znovu ozve až na slávnostnú Glóriu, na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu.

Veľký piatok

Kresťania si v tento deň pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži, deň utrpenia, a preto sa v rímskokatolíckych kostoloch neslúži svätá omša a oltáre sú bez chrámového rúcha.

Iba na Veľký piatok sa liturgii neoslavuje Eucharistický obeta, namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, pozostávajúca z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a svätého prijímania.

Ježišovu smrť pripomína aj liturgická farba – farba krvi.

V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.

Biela sobota

V tento deň bol Ježiš pochovaný do hrobu a katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia. Na kostoloch sa znovu rozozvučia zvony, ktoré nezvonili od štvrtka večera. Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). V túto noc pred Veľkonočnou nedeľou sa konávala liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú pobožnosti skrátené. Biela sobota dostala názov podľa bielej farby rúcha mladých katechumenov a týmto dňom sa končí pôst.

Veľkonočná nedeľa a pondelok

Každý rok sa na jar odohráva zápas života so smrťou, keď sa napr. zo zamrznutej zeme prediera na svet tráva, kvety začnú pučať stromy. Veľká noc však nie je len sviatkom jari, ale i oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Veľkonočná nedeľa po noci, kedy bol vzkriesený Kristus a je tak vyvrcholením veľkonočných sviatkov. Veľkonočný pondelok prináša typické zvyky ako oblievanie vodou, šibanie mladými vŕbovými prútikmi, či, maľovanie veľkonočných vajíčok. V kresťanstve je jedným z dná veľkonočnej oktávy, kedy kresťania prežívajú veľkonočnú radosť zo svojho vykúpenia.

Zdroj: najmama.aktuality.sk