Back to top

Prípojky na kanalizáciu nie sú lacné, budú povinné

Publikované: 7. december 2017 - 11:09
Nový vodný zákon ešte nie je schválený, ale niektorým majiteľom starších domov so žumpami už robí starosti. Vybudovanie prípojky na verejnú kanalizáciu totiž nemusí byť lacná záležitosť a nie každá domácnosť nájde voľné peniaze.

Nový zákon však hovorí, že ak je v obci verejná kanalizácia, do štyroch rokov sa na ňu musia všetci pripojiť. Týka sa to desaťtisícov domov. Doterajšie výnimky z pripojenia pre staršie domy sa totiž idú zrušiť.

Pomôcť s prípojkami by ľuďom v núdzi či starším obyvateľom mohli mestá či obce. Isté to však nie je. Veľa bude závisieť od rozpočtu či ochoty tej-ktorej samosprávy. Vyhnúť sa povinnému pripojeniu budú môcť len majitelia tých nehnuteľností, kde to nie je technicky možné alebo si to vyžaduje neprimerane vysoké náklady. Návrh zákona už prešiel prvým čítaním v parlamente.

Aké náklady sú primerané a čo znamená technicky možné, novela presne nerieši. „V takýchto prípadoch treba vychádzať z daných podmienok územia, kde je už vybudovaná verejná kanalizácia vo vzťahu na technickú možnosť sa pripojenia bez neprimerane vysokých nákladov v porovnaní s bežnými prípadmi iných nehnuteľností v predmetnom území,“ vysvetlil hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. Majiteľ nehnuteľnosti, ktorý sa z takéhoto dôvodu nebude môcť do verejnej kanalizácie pripojiť, bude „tieto skutočnosti preukazovať vlastníkovi, prípadne prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie".

Niektoré obce na svojich ľudí myslia. „Obec plánuje pomáhať starším a osamelým obyvateľom fyzickou prácou pri napojení sa na kanalizáciu,“ hovorí Klaudia Pinkeová z obce Svätý Peter. Pôjde podľa nej napríklad o výkopové práce. V súčasnosti prebieha v obci výstavba obecnej kanalizácie a čistiarne odpadových vôd cez eurofondy. Aktuálne tu na kanalizáciu nie je napojený ani jeden dom. „Jednou z podmienok na poskytnutie dotácie z eurofondov je napojenie 85 percent a viac domov na verejnú kanalizáciu,“ hovorí Pinkeová. Obyvatelia po pripojení pocítia, že za odpadovú vodu budú mať nižšie výdavky, dodáva.

Úplne iná situácia je v Čadci, kde je kanalizácia vybudovaná už na väčšine katastrálneho územia. Napojených na ňu sú takmer tri štvrtiny rodinných domov v meste. „Mesto nemá vytvorený fond na poskytovanie dotácií v tejto veci, respektíve nemá prostriedky na jeho vytvorenie,“ hovorí za mesto Čadca Petra Ďuranová. Novelu však hodnotí pozitívne.

Majitelia domov s povolením na žumpu majú štyri roky, aby sa pripojili na verejnú kanalizáciu v obciach, kde je už vybudovaná. Výnimku tak už nebudú mať ani staršie nehnuteľnosti. Hovorí o tom novela vodného zákona z dielne ministerstva životného prostredia. Platiť má od marca 2018.

Náklady na pripojenie na verejnú kanalizáciu závisia od viacerých faktorov – ako dĺžka prípojky, hĺbka uloženia, zloženie podložia, materiál potrubia, konštrukcia revíznej šachty. Priemerná cena kanalizačnej prípojky je v bežných podmienkach okolo 300 eur. Cenu však navýši každý meter výkopových prác navyše. Vyšplhať sa tak môže aj na 1 000 eur a viac. Nejde tak vôbec o lacnú záležitosť. Na porovnanie, malá čistiareň odpadových vôd vyjde okolo 1 500 eur pre jeden rodinný dom. Za podobnú sumu sa dá vybudovať aj žumpa.

Na Slovensku je pripojených na verejnú kanalizáciu 65,4 percenta obyvateľov z celkového počtu 5,4 milióna obyvateľov. Veľké rozdiely sú však aj medzi jednotlivými okresmi – najhoršie sú na tom Námestovo, Komárno, Košice okolie a Trebišov. Pričom sú stále oblasti, kde ešte verejnú kanalizáciu nemajú alebo sa ešte len buduje. Ide hlavne o územia s členitým terénom, kde je budovanie kanalizácie technicky aj finančne náročné, vysvetľuje Ivana Mahríková z Asociácie vodárenských spoločností (AVS). „Sú to najmä oblasti severovýchodného Slovenska, ale aj južné okresy západného, stredného a východného Slovenska,“ hovorí. Sú však aj oblasti, kde je neefektívne verejnú kanalizáciu budovať. Napríklad usadlosti s malým počtom obyvateľov a nízkou hustotou osídlenia. „Tu treba riešiť zneškodňovanie odpadových vôd formou ich uskladnenia v žumpách a následne riadeným zvozom ich obsahu do špeciálne upravených čistiarní odpadových vôd,“ hovorí Mahríková.

Do pripájania na verejnú kanalizáciu tlačia Slovensko práve eurofondové kanalizácie. Tie stavali obce vo veľkom, no domácnosti sa do pripájania vždy nehrnú. Podmienkou financovania z európskych peňazí je aj určitá napojiteľnosť. Keď sa nenaplní, hrozí vracanie finančných prostriedkov. Pomôcť tomu môže aj novela vodného zákona. Nateraz totiž majú povinnosť podľa platnej legislatívy pripojiť sa na kanalizáciu len nové domy.

„Novela zákona priamo zaviaže producentov k napojeniu sa na verejnú kanalizáciu, a teda stanoví lehotu k doriešeniu tejto otázky bez nutnosti prácnej administratívy pri kontrole dokladov o legálnej likvidácii žumpových odpadových vôd,“ hovorí generálny riaditeľ Vodární a kanalizácií mesta Komárno (KOMVaK) Patrik Ruman. V súčasnosti sa totiž o pripojenie zaujímajú hlavne tí, ktorých pravidelný vývoz žumpových vôd zaťažuje, dodáva Ruman. V samotnom Komárne je pritom napojených 83,5 percenta obyvateľov, kanalizácia tu bola dobudovaná v rokoch 2009 – 2011. Horšie sú na tom okolité obce, kde sa napojiteľnosť pohybuje od 17 do 65 percent v závislosti od rozsahu vybudovanej siete.

Po novom by mali majitelia žúmp dokladovať odvoz odpadových vôd za posledné dva roky. Práve to robí starosti aj Jozefovi z Lubiny. „Auto sa mi nedostane do dvora, aby mi tú žumpu vytiahlo,“ hovorí. Dokladovať tak vyvážanie žumpy za posledné dva roky nemá ako.

„Vývoz žumpy od vlastníka nehnuteľnosti sa vykonáva podľa potreby, keď sa naplní splaškovými odpadovými vodami,“ vysvetľuje hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. Nemusí sa tak stať ani raz za dva roky, dodáva. Vývoz žúmp kontroluje obec alebo príslušný okresný úrad podľa meranej spotreby vody dodanej verejným vodovodom. Ak toto množstvo vôd nie je merané, postupuje sa podľa smerných čísel spotreby vody. Podľa ZMOS však ide v prípade zodpovedných majiteľov o povinnosť navyše.

Novela podľa vedúceho odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Trebišove Stanislava Bogdányiho môže znížiť nezákonnú likvidáciu žúmp. „Povinnosťou archivovať doklady z vývozu za posledné dva roky sa zvýši vymožiteľnosť práva a kontrola nakladania s odpadovými vodami zo žúmp,“ hovorí. Okresný úrad dostal podľa Bogdányiho niekoľko podnetov na vypúšťanie do cestnej priekopy, do záhrady či na polia.

„Niektorí občania sa snažia šetriť na nesprávnom mieste a namiesto vodotesných žúmp budujú trativody, ktorými vypúšťajú odpadové vody do okolia svojich nehnuteľností,“ hovorí za vodárov Mahríková. Znehodnocujú tak podzemné vody nielen sebe, ale aj v širokom okolí, dodáva.

Zdroj: spravy.pravda.sk

Toto ste už čítali?

Tagy: ekonomika
Cookies