– Napadá mi otázka v súvislosti s jedným tvojím skorším väčším projektom na bratislavskej Kapitulskej ulici: je vzťah k architektúre a výtvarnému umeniu nejakým dedičstvom?
– K architektúre a výtvarnému umeniu som mal odjakživa dobrý vzťah, citlivý som bol aj na sociálne témy – toto som si, myslím, doniesol sčasti z domu, tieto tri som spojil v spomínanom programe. Tento projekt už neexistuje, ale v Budapešti sme robili jeho novú verziu, keď som pracoval v inovatívnom laboratóriu Kitchen Budapest, dodnes je na webovej stránke firmy ako situačná štúdia.
– V roku 2016 vyšiel tvoj článok, ktorý vyvolal v odborných kruhoch veľký medzinárodný ohlas.
– Ten článok som písal v súvislosti s mojou odbornou prácou, bol to teoreticky jej abstrakt. Pojednával o tom, na čom môžu dizajnéri, ak sa začínajú zapodievať virtuálnou realitou, stavať. Práve to bolo témou toho, čomu som sa aktuálne venoval, zároveň prvým impulzom, na základe ktorého som sa rozhodol položiť nejaké základy v téme virtuálna realita.
– Tvoja bratislavská práca sa týkala rozšírenej reality, v Budapešti si sa začal venovať ďalšej zaujímavosti, VR klávesnici. Čo ťa zaujíma viac: VR (virtuálna realita – virtual reality, VR) alebo AR (rozšírená realita – augmented reality, AR)?
– Obe ma zaujímajú, myslím si, že v budúcnosti tieto splynú dovedna. Ak chcem, pohybujem sa vo virtuálnom prostredí, ak chcem, v rozšírenom. Vlastne reálnu realitu si namiešavame rôznym virtuálnym obsahom a vyvíjané prostriedky budú také, prostredníctvom ktorých nebude problém prejsť z jednej do druhej.
– Môžeme túto technológiu porovnať s televíziou, ktorá bola vo svojich začiatkoch veľkou novinkou v živote ľudí, ale v pomerne krátkom čase sa stala všednou, každodennou záležitosťou?
– Radšej by som to prirovnal ku kinu. Keď vo filme Príchod vlaku prichádzal na plátne vlak, ľudia povyskakovali zo svojich miest, lebo im to pripadalo tak veľmi realistické. Po čase sa kino stalo všedným, dnes sa nikto nezľakne, chápe jeho podstatu. Teraz podobne emocionálne reagujú ľudia na virtuálnu realitu. Ale časom si aj na toto privykneme a nájdeme si spôsob použitia.
– Na vysokej škole si študoval odbor dizajn, ale mne sa zdá, že ty nie si výlučne dizajnérom, ale aj vývojárom.
– Áno, prakticky sa venujem obom. Avšak základným problémom, ktorý treba vyriešiť, je dizajn. To teraz riešim, ibaže používam k tomu viac nástrojov. Takže používam nielen klasické prostriedky ako papier-ceruzka – hoci aj tie potrebujem –, ale aj programujem, aplikujem vo svojej práci rôzne softvéry. V Oculuse pracujem zároveň ako dizajnér aj ako vývojár – pomerne rýchlo viem vytvoriť jednoduché, ale aj zložité prototypy. Zavádzame do praxe rôzne nápady či prípadové štúdie, a to tak, aby užívatelia, alebo aj my, sme ich mohli testovať a na základe toho rozhodnúť, či je cesta, po ktorej kráčame, správna či nie. Ešte vôbec nie je preskúmané, čo je dobrý dizajn, či aký je správny spôsob aplikácie virtuálnej reality, preto je najjednoduchším spôsobom to moje rýchle typizovanie.
– V súvislosti s VR si každý najskôr predstaví počítačové hry. Nakoľko je vývoj použiteľný v reálnom živote?
– Je veľa takých firiem, v ktorých sa venujú VR, a to nielen na úrovni hier. V skutočnosti sme vo vývoji tejto technológie len vo veľmi počiatočnej fáze, ale súčasne sa už teraz rysuje viacero možností využitia. Napríklad už na viacerých miestach používajú virtuálnu realitu na to, aby simulovali operácie a lekári sa tak bezpečne môžu učiť. Alebo povedzme vo väčších amerických firmách zaúčajú nových zamestnancov týmto spôsobom a zamestnancov netreba pustiť ani do blízkosti strojov. Ale boli aj napríklad vyrobené také žeriavy, v ktorých nesedí vodič, len zvonka je riadený joystickmi. Zo začiatku žeriav jeho vodiči preťažovali, keďže necítili jeho vibrácie. Ale aj tento problém sa podarilo vyriešiť: na stroj umiestnili senzory a vibrácie cítiť prostredníctvom joysticku, a tak ho vedia presne riadiť a nespôsobiť nejakú nehodu. Môžeme teraz teda povedať to, že vzdelávanie je jedným z užívateľov technológie. Čoraz viac sa rozširujú aj virtuálne médiá.
– Máš pocit, že toto je prestupová stanica v tvojej kariére, alebo toto je to, čo považuješ za svoju budúcnosť?
– Ešte je čo robiť v tejto téme. Dôvod, prečo som pred pár rokmi začal tento výskum, je používanie dizajnových metód, s ktorými aj my dnes pracujeme, ktoré sa vyvíjali v 70. či 60. rokoch. V Silicon valley niečo vymysleli a to my dodnes „oprašujeme“. Ak si vezmeme aký bol desktop, ikonky, myš či klávesnica, prakticky dodnes nie je žiaden rozdiel. Ja sa domnievam, že s virtuálnou realitou, čo je nová technológia, sa otvárajú možnosti, aby som aj ja položil pre budúcich dizajnerov také základy, z ktorých sa stane štandard. Toto bola moja motivácia, kvôli ktorej som sa tomu začal venovať a dodnes ešte trvá.
– Kto sa chce venovať VR, by mal byť v prvom rade dizajnérom? Niekto, kto si vie predstaviť niečo, čo nie je?
– Tento odbor je zaujímavo multidisciplinárnym. V súvislosti s mojím terajším výskumom sa zaoberám napríklad aj stavebníctvom, ergonómiou či psychológiou. Keď vytvárame celkom novú, ešte neexistujúcu realitu, musíme myslieť na veľa všeličoho.
– Podľa toho si teda akýmsi polyhistorom?
– Všetkému treba trochu rozumieť. Keďže tvoríme koherentný zážitok, musíme sa zapodievať všeličím. Momentálne napríklad študujem jednu odbornú knihu o interiérovom dizajne, ktorá mi objasní mnoho vecí, ktoré potrebujem k svojej práci.
– Čo je momentálne dôležité v tejto technológii spraviť?
– Musíme položiť základy. Ako dnes ten dizajnér, ktorý niečo plánuje, presne vie, čo je to, čo je nutné, čo funguje a čo nie. Toto vo virtuálnej realite ešte chýba. Ja pracujem v takej firme, v ktorej sa venujeme od hardvéru po softvér a cez operačný systém všeličím. Našou zodpovednosťou je to, že neriešime konkrétne prípady, ale rámcový systém, v ktorom potom iní budú pracovať. Ako je v prípade iOS alebo Androidu jeden rámec, nejaká logika, tak to musíme vybudovať aj my tu, aby potom iní mohli vytvárať v rámci nej aplikácie.
Dôležitou úlohou posledných období, a aj pre mňa najväčšou výzvou je, ako spravíme z virtuálnej reality všednú technológiu ako je v súčasnosti, povedzme, mobilný telefón.
Fotky: Archív Jonathana Ravasza
Toto ste už čítali?
Biela sobota v cirkevnom živote aj v ľudových tradíciách
Na Bielu sobotu bol Ježiš Kristus pochovaný v hrobe....
