Back to top

Sedemkrát s Milánom Vitálisom

Publikované: 26. marec 2024 - 15:41
„Uvedomujem si, že aj z Dunajskej Stredy sa dá dostať do reprezentačného áčka, v minulosti sa to už viacerým hráčom podarilo. Je to jeden z mojich dlhodobých cieľov.“ S maďarským stredopoliarom DAC-u Milánom Vitálisom na futbalové aj nefutbalové témy.
Sedemkrát s Milánom Vitálisom

Milán Vitális o…

 

... futbale
„Z rozprávania mojich rodičov viem, že jeden náš známy mi po narodení priniesol loptu a položil ju vedľa postieľky. Túto loptu strážim už 22 rokov. Moja kariéra začala v malom klube Dávid SC v rodnej Nyíregyháze, kde som strávil päť rokov. Následne som prestúpil do mládežníckeho klubu Nyírsuli. Moja cesta je trochu komplikovaná, keďže som sa onedlho sťahoval do Győru, no po roku a pol sme sa vrátili do rodného mesta, pričom rok som hrával v Debrecíne, kam som denne dochádzal. Stálo to však za to, vyhrali sme Východnú skupinu ligy. Zároveň som hrával aj futsal, Debrecín mal najlepšie družstvo na východe a aj tam sme sa stali majstrami. Potom som opäť prestúpil do Győru, hral som tam od U16 až po dospelých. Mal som vydarené sezóny, ako ofenzívny stredopoliar v družstve do 17 rokov som bol s 20 gólmi druhým najlepším strelcom ligy. S tímom do 19 rokov sme pod vedením Lászlóa Tótha vyhrali dorasteneckú ligu, čím sme získali právo štartovať v UEFA Youth League, no tú zrušila pandémia koronavírusu. Veľmi nás to mrzelo. Po prechode medzi dospelých som spočiatku moc nehrával, skôr som naskakoval z lavičky. Debut som si odkrútil ako 17-ročný proti Mosonmagyaróváru. Z roka na rok som nastupoval čoraz viac a napokon sa mi podarilo vybojovať si miesto v základnej zostave. Nasledoval prestup do DAC-u, no rok som ešte hosťoval v ETO. Z NBII som išiel do špičkového klubu slovenskej najvyššej súťaže, ktorý bojuje o titul, prinajhoršom o medailové umiestnenie, takže to bol pre mňa veľký skok. Spočiatku som párkrát nastúpil za farmu v Šamoríne, ale postupne som sa prispôsobil tunajšiemu futbalu a odvtedy hrávam pravidelne. Verím, že to tak bude aj naďalej.“

...o rodine
„Znamenajú pre mňa všetko. V najužšej rodine je nás šesť: mama, otec, moji traja súrodenci a ja. Mám dve staršie sestry, Lilla má 32, Lídia 26, kým mladší brat sa narodil v roku 2010. Nyíregyháza je mesto, kam siahajú naše korene, teraz však bývame v Győri. Otec pracuje v ETO a mama v jednej firme. Mladší brat chodí do školy v Győri a hrá futbal za ETO, kým sestry žijú v Budapešti. Lilla je gastroblogerka a Lídia je študentkou šiesteho ročníka medicíny. Som na ňu hrdý, pretože sa veľmi tvrdo učí. Čo sa týka mňa, mám maturitu a začal som diaľkovo študovať na vysokej škole. Vyučovanie sme však mali cez víkend, kedy sú tréningy a zápasy, preto som sa po prvom semestri rozhodol štúdium prerušiť. Uvidíme, možno sa do toho znova pustím. Dedko hrával druhú ligu, otec okresnú súťaž. Keď sa pozriete na moje fotografie zo zápasov, často mám vyplazený jazyk. Podľa rodiny som to zdedil po starom otcovi.“

...o reprezentácii
„Prvú pozvánku som dostal v kategórii do 17 rokov, hrali sme proti Turecku, neskôr však so mnou príliš nerátali. Až v U19 som nastupoval častejšie a vo výbere do 21 rokov som bol na posledných 7-8 zrazoch. Teší ma, že so mnou počíta aj nový tréner. Spravím maximum pre to, aby ma povolal čo najčastejšie. V reprezentácii je samozrejmé, že hráč ide naplno. Uvedomujem si, že aj z Dunajskej Stredy sa dá dostať do reprezentačného áčka, v minulosti sa to už viacerým hráčom podarilo. Je to jeden z mojich dlhodobých cieľov. Aby som bol úprimný, zatiaľ sa necítim na to, aby som reprezentoval na najvyššej úrovni, ale som trpezlivý a viem, že pokiaľ budem tvrdo pracovať, môže sa mi tento sen splniť.“

 

...o Bohu
„Sme kresťansky založená rodina, považujem sa za veriaceho. Snažím sa žiť tak, ako ma to učili moji rodičia. Som uzavretejší, skromnejší chlapec, aj kvôli viere v Boha. Náboženstvo ovplyvňuje môj každodenný život, snažím sa správať, myslieť a konať tak, ako sa na správneho kresťana patrí. V rámci mužstva o sebe vieme, kto zdieľa podobné hodnoty, ale v tomto smere sme k sebe maximálne tolerantní.“

...o tréneroch
„Od prvých krokov v Nyíregyháze by som mohol vymenovať mnohých trénerov, ktorí mi pomáhali napredovať. V mládežníckych družstvách Győru ma takisto viedli viacerí: Béla Kovács, László Rozmán, Gábor Ozoróczi, Sándor Csató, Antal Jäkl, László Tóth. Vyzdvihol by som Tamása Preszellera, ktorý mi vo všetkom pomáha od mojich prvých dní v Győri až dodnes. Za dospelých som debutoval pod dvojicou Miklós Herczeg, Péter Tuifel. Sándor Csató ma viedol aj v áčku, často ma staval aj László Klausz, no a zabudnúť nesmiem ani na Antonia Muňoza a Krisztiána Tímára. Tímár bol najúprimnejší človek, akého som v doterajšej kariére stretol, do očí mi povedal, čo sa mu na mojej hre nepáči. Snažil som sa na tom pracovať a keď to videl, zveril mi kapitánsku pásku. V tom čase sa mi darilo aj herne. Som mu za to vďačný, patrí medzi najdôležitejších trénerov mojej kariéry. Mohol by som vyzdvihnúť ešte mnohých ďalších, verím, že som nikoho nevynechal. Najlepším trénerom pre mňa však zostáva jednoznačne môj otec, ktorý sa mi odmalička denne individuálne venoval, jemu ďakujem najviac. Ako prvý ma do reprezentácie pozval Sándor Preisinger, vo výbere do 21 rokov so mnou takmer vždy počítal Zoltán Gera. Maďarsko U21 má nového trénera a som veľmi rád, že ma povolal aj Zoltán Szélesi.“

...o gólovej radosti
„Ako veriaci po každom mojom góle rukami ukážem smerom k nebu a poďakujem Bohu. Väčšinou sa dohodnem s niekým z mužstva, že môj gól oslávime aj inak. Verím, že na to budem mať čo najviac príležitostí. Po mojom prvom góle v MOL Aréne ma premohol výborný pocit, čo neskôr umocnil aj fakt, že to bol jeden z jubilejných gólov v histórii DAC-u. Pred ním som cítil, že to už musí prísť, pretože som triafal do žrdí a viackrát ma vychytali brankári. Schopnosť strieľať góly mám v sebe, ako som spomenul, v kategórii do 17 rokov som bol druhým najlepším strelcom súťaže. Zatiaľ sa mi podarilo skórovať v každej sezóne, rád by som v tom pokračoval.“

...o budúcnosti
„Prvoradým cieľom pre najbližšie týždne a mesiace je podávať čo najlepšie výkony a pomáhať mužstvu gólmi a asistenciami. Keby to vyšlo, ani sám neviem, aká budúcnosť ma čaká. Samozrejme, som optimista, mám svoje ciele, medzi ktoré určite patrí aj pozvánka do reprezentačného áčka a raz aj prestup do silnejšej ligy a väčšieho klubu. To je však ešte hudba budúcnosti, pokiaľ budem hráčom DAC-u, urobím všetko pre úspech žlto-modrých. Viem, že budúcnosť môžem plánovať len vtedy, ak budem v Dunajskej Strede podávať dobré výkony. Tvrdo pracujem, takže som optimista.“

dac1904.sk

Toto ste už čítali?

Cookies