Dvadsaťjedenročný Souleymane Koné prišiel pred týždňom do Dunajskej Stredy na ročné hosťovanie zo švédskeho prvoligového Djurgårdens IF. Pre defenzívneho hráča z Pobrežia Slonoviny je to prvé stretnutie so strednou Európou a jeho futbalom. „Priznám sa, slovenský futbal som doteraz nepoznal. Som tu prvý raz a v doterajších pôsobiskám som nemal ani spoluhráča či trénera z vašej krajiny. Som tu len pár dní, ale cítim sa fajn,“ prezradil mladík pochádzajúci z pobrežia Atlantického oceánu, ktorého však mráz, sneh a zima vôbec nezaskočili. „Vo Švédsku som zažil aj oveľa chladnejšie počasie a podstatne viac snehu.“
Na Žitný ostrov pricestoval presne pred týždňom v utorok. „S klubom rokoval môj manažér. Ja som o záujme Dunajskej Stredy nevedel, pretože som sa pripravoval s Djurgårdens. Neskôr mi ľudia z DAC-u predstavili projekt klubu a jeho ciele. Tieto plány vo mne vzbudili záujem a niekoľko týždňov sme rokovali s vedením a mojím manažérom. Potom už nebol pre mňa problém spraviť konečné rozhodnutie,“hovorí Souleymane a dodáva: „Mal som viacero ponúk zo Švédska, no cítil som, že záujem DAC-u je vážny. Musel som sa rozhodnúť a napokon som zvolil možnosť hosťovania u vás. Verím tomu, že som sa rozhodol správne a všetko bude v poriadku. Chcem prispieť k tomu, aby bol klub úspešný. O svojich cieľoch nerád rozprávam. Prišiel som sem, aby som sa ďalej rozvíjal.“
Pri príchode na Slovensko už čo-to vedel o našom klube, zo záznamu si totiž pozrel niekoľko jesenných stretnutí mužstva. „Videl som zopár zostrihov, napríklad z posledného zápasu proti Zlatým Moravciam, ktorý skončil 3:3. Nemal som však príliš času, pretože po sezóne vo Švédsku som bol doma na dovolenke. Koncom decembra som sa vrátil do Švédska a s vedením klubu sme rokovali o mojom ďalšom osude.“
Koného sme sa opýtali aj na jeho futbalové prednosti a slabiny. „Nerád hodnotím sám seba. Najlepší spôsob, ako si fanúšikovia môžu o mne utvoriť obraz, je pozrieť si ako hrám. Aj v mojom novom tíme sa chcem rozvíjať. Nemám vyslovený vzor, na koho by som sa chcel podobať. Páči sa mi však Varane a Sergio Ramos z Realu, či Umtiti z Barcelony.“ Podobne, ako všetky deti z Pobrežia Slonoviny, aj Koné považuje za najväčších hrdinov hráčov zo svojej vlasti. „Mená Didiera Drogbu, Kolo Tourého a Yaya Tourého sú pevne späté s našou krajinou, takže aj pre mňa sú obľúbenými hráčmi.“
Napriek mladému veku má 192 centimetrov vysoký obranca či defenzívny stredopoliar už bohatú minulosť. Od šestnástich pôsobí v Európe, po CSKA Sofia, belgickom Waregeme a arménskom FC Ararat Jerevan sa pred rokom v zime stal hráčom Djurgårdens IF. „Deti v Afrike a v Pobreží Slonoviny naháňajú loptu na uliciach. Tak to bolo aj v mojom prípade, tu som si obľúbil tento šport. Keď sa mi potom naskytla príležitosť odísť do Európy, neváhal som. Z našej rodiny som jediným profesionálnym futbalistom, moji bratia hrávajú len pre radosť. V pätnástich-šestnástich ma párkrát povolali do reprezentácie do 17 rokov, do národných výberov je ale inak veľmi náročné sa dostať. Väčšina hráčov totiž už v mladom veku prestúpi do veľkých európskych klubov, najmä do Francúzska.“ Mimochodom, Koné pochádza z početnej rodiny, čo podľa jeho slov nie je v krajine na západe Afriky nič výnimočné. „Mám siedmych súrodencov, ja som najmladší. Bližší vzťah mám so sestrami, s nimi sa dokážem najlepšie porozprávať. Ale aj bratia sú dobrí ľudia,“ pridáva zaujímavosť na záver.
Zdroj: fcdac.sk
