Štartuje najväčšia reforma II. piliera

V roku 2018 je kľúčom k peniazom z II. piliera štátny dôchodok v minimálnej výške 432,40 eura za mesiac. Starší ľudia s dôchodkom pod túto sumu môžu úspory použiť len na kúpu a neskoršiu výplatu súkromných dôchodkov.

„Táto zmena výrazne zvyšuje atraktivitu druhého piliera,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce a ekonomický expert Mostu-Híd Ivan Švejna. Práve táto politická strana v súčasnej koalícii presadila rozšírenie takzvaného programového výberu. Ten do roku 2025 umožní vybrať všetky úspory z II. piliera takmer 31-tisíc ľuďom, ďalších približne 3-tisíc dôchodcov si bude môcť vybrať aspoň časť peňazí a zvyšných 35-tisíc penzistov nachádzajúcich sa II. pilieri môže peniaze použiť len na kúpu súkromných dôchodkov.

Napriek prichádzajúcej reforme pre podpriemerne platených zamestnancov ostane vstup do druhého piliera aj najbližšie roky nevýhodný. Napríklad človek zarábajúci celý život 70 percent priemernej mzdy, čo je aktuálne približne 638 eur v hrubom, má pred odchodom do penzie nasporených zhruba 5 152 eur. Z tejto sumy si môže kúpiť doživotný súkromný dôchodok vo výške 15 eur za mesiac. Zároveň ďalších 285 eur bude aj naďalej poberať zo štátneho prvého piliera. Kombinovaný dôchodok z prvého aj druhého piliera je v tomto prípade rovných 300 eur. Problém je v tom, že ak sa človek s rovnakým príjmom rozhodol v starobe spoliehať len na štát, jeho dôchodok dosiahne sumu 319. V tomto prípade sporiteľ na vstupe do II. piliera každý mesiac prerobí približne 19 eur.

Zlé investovanie

Súkromné penzie sú dnes nízke z viacerých dôvodov. Dlhé roky sú veľkým problémom nízke zisky, ktoré väčšina sporiteľov dosahuje pre uloženie peňazí v slabo zarábajúcich dlhopisových fondoch. Tie síce ako jediné garantujú doplatenie prípadných strát z peňazí dôchodkových správcovských spoločností, ale bezpečné investovanie je vyvážené nízkymi ziskami. Oveľa vyššie zárobky v minulom roku ponúkali zmiešané, akciové aj indexové fondy. V ich prípade si prípadné straty už sporitelia platia z vlastných peňazí.

„Preto sa v nich oplatí byť hlavne mladým ľuďom, ktorí pri štyridsaťročnom investovaní dokážu zarobiť aj po prekonaní viacerých kríz,“ povedal ekonóm Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Konkrétne indexové fondy hneď po skončení krízy začali ponúkať ročné výnosy prekonávajúce hodnotu 20 percent za rok a aj pri súčasnom spomalení na ročný zisk vo výške 6,73 percenta stále patria medzi najziskovejšie dôchodkové fondy.

Pre lepšie zhodnocovanie peňazí pracujúcich ľudí ekonómovia navrhujú viacero zmien. „Predstavte si, že človek po nástupe do práce bude do II. piliera platiť všetky dôchodkové odvody. S narastajúcim vekom sa postupne budú znižovať odvody určené na súkromné dôchodky a všetky dôchodkové odvody štát dostane po dosiahnutí štyridsiateho piateho roku života. Pri takto nastavenom systéme sporitelia zarobia vďaka dlhému investovaniu peňazí v II. pilieri. Zároveň štát získa plné odvody od najlepšie zarábajúcich ľudí a takto nastavený dôchodkový systém pomôže zvládnuť prichádzajúcu dôchodkovú krízu,“ navrhol Šebo.

Aktuálne na jedného penzistu pripadá približne päť ľudí v produktívnom veku a v roku 2050 to budú len dvaja ľudia.

Menej štedré penzie

Ekonómovia sa zhodujú v tom, že pre klesajúci počet pracujúcich ľudí a narastajúci počet dôchodcov štát neudrží súčasnú štedrosť dôchodkov. Dnes totiž penzista dostane dôchodok zodpovedajúci približne 45 percentám hrubej mzdy. Už v roku 2050 to môže byť len 30 percent. V budúcnosti dôchodca z hrubého príjmu 2-tisíc eur nedostane dôchodok 900 eur, ale len 600 eur. „V budúcnosti musia ľudia časť penzie financovať z vlastných úspor. V opačnom prípade musia počítať s výrazným poklesom životnej úrovne,“ upozornil Šebo.

Na druhej strane pri súkromných penziách dôchodcovia už dnes nemôžu počítať so štedrým rastom. Súkromné poisťovne totiž predávajú zložito pomenované indexované a neindexované dôchodky. Pri indexovaných dôchodkoch sa súkromná penzia každý rok valorizuje o dve percentá. Zároveň je v prípade vyplácania výrazne nižšia ako neindexovaná penzia, ktorá sa však každý rok zdvihne o rovnú nulu.

Súkromné dôchodky z druhého piliera môže v budúcnosti úplne vymazať vysoký rast priemerných cien. Naopak, štátne penzie sú proti rastu cien imúnne, keďže ten spôsobujú príliš rýchlo rastúce mzdy pracujúcich ľudí, z ktorých miezd sú zároveň platené štátne dôchodky. Prudký rast miezd v praxi prináša nielen zdražovanie, ale aj vyššie štátne dôchodky.

Ekonómovia tiež upozorňujú na veľmi prísne krátenie súkromných penzií z dôvodu vstupu do druhého piliera. Podľa súčasne nastaveného zákona na dôchodky ide 18 percent odvodov. Po vstupe do systému súkromných dôchodkov sa pomer zmení a 13,5 percenta odvodov aj naďalej ide do štátneho prvého piliera a zvyšných 4,5 percenta dostane súkromný druhý pilier. Zároveň Sociálna poisťovňa pri výpočte dôchodku znižuje štátnu penziu o odvody zaplatené do II. piliera a za rok 2018 ju zníži o rovných 25 percent.

„V praxi na štátne dôchodky idú aj všetky peniaze odvedené do rezervného fondu a zároveň sa na výplatu súčasných dôchodkov použijú aj prebytky z ostatných fondov,“ upozornil analytik spoločnosti INESS Radovan Ďurana. Súčasné penzie sa v praxi platia aj z odvodov určených na výplatu podpory v nezamestnanosti, ako aj úrazového alebo invalidného poistenia.

„My navrhujeme, aby sa do dôchodkových odvodov počítal minimálne aj rezervný fond solidarity,“ uviedol Švejna. Presadenie tejto zmeny zvýši štátny dôchodok o 12,5 eura za mesiac človeku, ktorý celý život pracoval za 1,5-násobok priemernej mzdy, čo je aktuálne suma 1 368 eur v hrubom.

Zdroj: spravy.pravda.sk