Veľký pôst sa začína pre rímskokatolícku aj evanjelickú cirkev. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny, pirohy a pod.
Znak kríža
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola a následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium“. Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
Koniec fašiangov
V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, v tomto roku pripadla na 1. apríla. V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) pred Veľkou nocou (Paschou) v pondelok 12. februára.
Deň pred Popolcovou stredou sa skončili fašiangy, čas zábav, plesov a karnevalov. V tomto roku fašiangy trvali od 7. januára do 13. februára.
Zdroj: dnes24.sk
Toto ste už čítali?
Vláda schválila zoznam obcí, v ktorých vzniknú centrá zdieľaných služieb
Vo vybraných 22 obciach z najmenej rozvinutých regiónov...
