Čo by ste na úvod o sebe povedali fanúšikom DAC-u?
„Pokiaľ ide o môj pôvod, mám nemecko-holandskú národnosť a 26 rokov pôsobím ako tréner. Kariéru som začal v jednom menšom nemeckom klube, kde som viedol kategóriu do šestnásť rokov. Okrem toho som koučoval viacero mládežníckych tímov. Viedol som napríklad družstvo U19 Borussie Dortmund a Arminie Bielefeld, neskôr som mal v Salzburgu na starosti tím do 23 rokov. Ako 34-ročný som bol najmladším trénerom v druhej Bundeslige, konkrétne ako asistent u Alemannii Aachen. Neskôr som viedol rakúsky Sturm Graz, ďalej v Bayere Leverkusen kategóriu U19, jeden rok som pracoval aj v Afrike pri namíbijskom Ramblers Wendhoek a neskôr som bol v holandskom NEC Nijmegen. Už trinásť rokov mám pro-licenciu Nemeckého futbalového zväzu. Po dvadsiatich šiestich rokoch trénovania som bol v posledných týždňoch lektorom, školil som nemeckých profesionálnych trénerov. V tejto funkcii som pôsobil len krátko, vždy som sa totiž cítil lepšie na ihrisku, v roli trénera. Aj preto som prišiel do Dunajskej Stredy. Z uvedeného je jasné, že už mám nemálo skúseností. Okrem toho som pred štyrmi rokmi pracoval ako asistent pri áčku Bayeru Leverkusen a podarilo sa nám prebojovať do Ligy majstrov. Pracoval som s hráčmi ako Emre Can, Heung Min Son alebo Julian Brandt. Aj Mario Götze bol mojím hráčom, viedol som ho tri roky v devätnástke Borussie Dortmund. Po Nemecku, Rakúsku, Namíbii a Holandsku som teraz tu.“
Ako ste sa dostali do kontaktu s DAC-om?
„Nečakane mi zavolali a povedali, že sa o mňa zaujímajú. Odpovedal som im, že v poriadku, no vypýtal som si informácie o klube, o krajine, pretože o Slovensku a tamojšom futbale u nás moc nevieme. Komunikácia bola jednoduchá, keďže športový riaditeľ Jan Van Daele ako Belgičan hovorí po holandsky. Diskutovali sme o plánoch a cieľoch klubu, ktoré sú pre mňa veľmi zaujímavé. Na druhý deň som nasadol do lietadla, priletel som do Viedne a aj cestou sme sa zhovárali. Pozrel som si tréningové centrum, z ktorého som bol očarený. Stretol som sa aj s majiteľom klubu, aj on na mňa zapôsobil veľmi pozitívne. S dobrými pocitmi som sa vrátil domov a o týždeň som sa vrátil, aby som si pozrel priateľské zápasy DAC-u proti Ferencvárosu a Zlínu. Pozitívne dojmy vo mne pretrvávali aj po tom, ako som si pozrel niekoľko videí o mužstve. Myslím si, že kolektív je mladý, divoký, plný energie a má potenciál zlepšovať sa. Po tom všetkom som Janovi povedal, že by som rád prebral mužstvo a hneď som začal zostavovať svoj štáb.“
Videli ste mužstvo proti Ferencvárosu, Zlínu a Dinamu Tbilisi pred plnou MOL Arénou. Čo očakávate od vášho nového pôsobiska?
„Vždy som trénoval v kluboch s bohatou tradíciou a vynikajúcimi fanúšikmi. Som emocionálny človek, pre mňa je teda dôležité nedostať sa na miesto, kde sedí na tribúne len tisícka fanúšikov a ja som tam len pre peniaze. Tento klub má vízie a dobrých futbalistov, ktorí sú v prevažnej miere mladí. O fanúšikoch mám veľmi pozitívny názor. Aj proti Dinamu som videl, že fantasticky povzbudzovali mužstvo. Atmosféra a vízia ma presvedčili o tom, že sa jedná o priateľský klub, a tak som povedal áno. Som plný očakávaní, bude to pre mňa nové dobrodružstvo. Viem, že v Dunajskej Strede je väčšina ľudí maďarskej národnosti a poznám aj vzájomnú históriu Maďarov a Slovákov. Bohužiaľ,ešte som nemal čas a získať informácie o minulosti klubu, keďže som mal množstvo práce. Futbal je ale všade rovnaký – treba vyhrať.“
Do DAC-u prichádzate za veľmi zaujímavých okolností. Tréner Rossi ešte vedie mužstvo v Európskej lige, kým v nedeľu už začnú ligové zápasy a tesne pred ňou zasadnete na lavičku. Ako sa pozeráte na túto situáciu?
„Vidno, že Marco Rossi odviedol kvalitnú prácu. Mužstvo je fit, schopné zahrať v rôznych herných systémoch. Aj pred týždňom sme videli, že hráči bez problémov zvládli hru s trojčlennou aj štvorčlennou obranou. Keby som mužstvo viedol už proti Tbilisi, každý by povedal, že stále vidno prácu trénera Rossiho. V sobotu sa predstavím mužstvu a naordinujem mu ľahký tréning. Hneď nasledujúci deň nás už čaká súťažný zápas. Verím, že v Európskej lige sa mužstvu podarí postúpiť ďalej. Moje prvé dni sa budú týkať prípravy na zápas, regenerácie, tréningu a z komunikácie s hráčmi. Chcel by som sa porozprávať aj s Marcom Rossim, naďalej sledovať videá a tak sa pripraviť na súpera. V minulosti som preberal svoje tímy pred prípravu, no tentoraz je to výnimočná situácia, ktorej sa musím prispôsobiť.“
Aký druh futbalovej filozofie preferujete a aké zmeny môžeme očakávať po vašom príchode?
„Proti Dinamu Tbilisi sa mi páčilo množstvo vecí: vysoké napádanie protivníka, dostatočná agresivita v strede ihriska, a okamžitá snaha získať loptu po jej strate. Súper bránili stiahnutý pred svoju bránku, z toho vyplynulo množstvo hĺbkových prihrávok na nabiehajúce krídla. Chcel by som hrať pekný futbal, ak však proti nám bude hrať súper stiahnutý, tak budeme musieť vytiahnuť taktiku s množstvom prihrávok - s držaním lopty a hľadaním medzier v súperovej obrane. Mám rád rýchlu hru a DAC má niekoľkých rýchlonohých futbalistov. Chcel by som hrať dominantný futbal, k čomu ale potrebujeme rýchlosť, dobrú techniku a rýchle protiútoky.“
Pochádzate z Nemecka, kde ste pôsobili v mužstvách, ktoré sú známe so štýlom hry s vysokým tempom a vysokým napádaním súperov – napríklad v Borussii Dortmund. Môžeme sa na niečo podobné tešiť aj v Dunajskej Strede?
„Myslím si, že v dnešnej dobe treba brániť čoraz hlbšie, no páči sa mi, ak hráči dokážu priniesť rozhodnutia, kedy napríklad treba vysoko napádať. Množstvu situácií vieme natrénovať, aj súper môže spraviť veľkú chybu, na ktorú sa nedá pripraviť, no rozhodnutie je vždy na hráčoch priamo na ihrisku. Proti Tbilisi mužstvo nemalo veľa priestoru v útoku, keďže zatlačilo protivníka. Káder je mladý, hráči radi behajú, takže ďalším krokom bude privyknúť ich k futbalu vo vysokom tempe.“
Podpísali ste dvojročnú zmluvu s DAC-om. Čo by ste chceli za toto obdobie v Dunajskej Strede dosiahnuť?
„Očakávania sú vysoké, čo sa mi páči, veď som neprišiel bojovať o siedme miesto. Minulú sezónu skončilo mužstvo tretie, no vždy sa treba pokúšať o zlepšenie. Marco odviedol kvalitnú prácu, mužstvo má svoju silu, pôjdeme teda do boja o jedno z prvých dvoch miest, práve preto som tu. Trénerský štáb má víťaznú mentalitu a mužstvo by som chcel posunúť dopredu. Trénujem tri desaťročia a zbytočne budem rozprávať o pokroku, ak bude mužstvo prehrávať zápasy. Spustíme proces, počas ktorého sa vyprofiluje náš štýl hry, vo vysokom tempe, s hĺbkovými loptami a množstvom súbojov. Musíme bojovať aj kvôli fanúšikom, a ak by sme boli v hre o titul, to by bolo skvelé.“
V niekoľkých posledných týždňoch ste mali priestor pripraviť sa na prácu v novom pôsobisku. Podarilo sa vám získať nejaké informácie o slovenskom futbale, tunajších mužstvách a najmä o našom nedeľnom súperovi z Podbrezovej?
„Áno. Viem, že sa prezentujú silovým futbalom s bránením v línii, proti ktorému je náročné hrať. Poznám aj veľké slovenské mužstvá, ako napríklad Slovan či Trenčín, ktorý trénuje Holanďan Ricardo Moniz. S ním som spolupracoval v Red Bulle Salzburg. Samozrejme, nie som ešte odborník na slovenský futbal, ale to je vždy tak, že človek postupom času spoznáva miestne mužstvá a ich trénerov. Som Nemec, takže na tom budem neustále pracovať, no my sa musíme v prvom rade zameriavať na seba. Myslím si, že súperova taktika nebude až tak dôležitá, ak budeme dobre pripravení na všetky možné alternatívy. To dosiahneme, ak si súperov poriadne rozoberieme na videách. Myslím si, že najväčším problémom terajšej generácie hráčov je, že sme v nich pomaly zničili inštinkty. Platí to aj pre Nemecko. Futbalisti nie sú roboti. Taktika je dôležitá, ale intuícia a behanie sú ešte dôležitejšie.“
Do klubu prichádzate so štábom, v ktorom máte dvoch asistentov, videoanalytika a kondičnú trénerku. Čo nám o nich prezradíte? Aké budú mať úlohy?
„S jedným z dvojice asistentov som pracoval v Sturme Graz a s ďalším v Nijmegene. Sú to mimoriadne inteligentní, mladí a ambiciózni ľudia, čo je pre mňa veľmi dôležitý faktor. Nemajú veľkú rodinu, nemajú preto problém presťahovať sa sem. Každý z nich rozpráva po anglicky. S dvomi členmi štábu som ešte nepracoval, ale s videoanalytikom už niekoľko rokov spoločne konzultujeme rôzne veci. Pôsobil v tejto funkcii v nemeckom druholigovom VFL Bochum. Keď som zistil, že nám chýba odborník na tento post, spomenul som si, že je momentálne voľný. Hoci rád pracujem na ihrisku, v posledných rokoch som sa naučil ako k mojej práci využívať notebook. Prichádza aj kondičná trénerka, ktorá sa mimoriadne rozumie do svojho odboru. Je tvrdá, vytrvalá, inteligentná a hladná po úspechu. Spoločne s manželom a bratom prevádzkujú v Berlíne centrum na rozvoj rýchlosti. Niekoľko týždňov sme boli spolu v NEC Nijmegen a videl som ako pracuje s profesionálnymi futbalistami, ktorí ju mali veľmi radi. Veľký dôraz kladie na vytrvalosť, silu a rýchlosť. Tréningy zvyčajne vediem ja, asistenti sa zase budú individuálne zaoberať s hráčmi. Som hlučný a emotívny – typický hlavný tréner. Myslím si, že sa mi podarilo zložiť dobrý štáb.“
Čo by ste na záver povedali o vašom rodinnom zázemí? S kým prichádzate do Dunajskej Stredy?
„Prichádzam sám, nemám rodinu, takže na prácu pre DAC sa môžem naplno sústrediť.“
Zdroj: fcdac.sk
