Po majstrovstvách sveta a následnej dovolenke si potreboval určitý čas na adaptáciu, v posledných troch kolách ťa však už tréner postavil do základnej jedenástky. Cítiš sa už v pohode a v stopercentnom stave?
„Áno, sám som cítil, že po majstrovstvách sveta som mal určitý kondičný deficit a aj s trénerom sme si potrebovali nejaké veci ujasniť. Cítil som, že moja fyzická pripravenosť nie je stopercentná, ale tvrdo som trénoval a momentálne sa cítim opäť vo forme. Som stopercentne pripravený.“
V lige sa mužstvu darí, po ôsmom kole sme na druhom mieste. Niektoré stretnutia si sledoval zvonka, v niektorých si nastúpil. Ako by si hodnotil doterajšie účinkovanie mužstva?
„Zo začiatku sme si museli zvyknúť na iný štýl nového trénera, trvalo nejaký čas, kým sme sa adaptovali na jeho spôsob hry. Máme však veľmi vývojaschopný kolektív, vieme, čo od nás tréner chce. Myslím si, že sezónu máme dobre rozohratú a verím, že budeme úspešní a naplníme naše majstrovské sny.“
Prehra na Slovane, prvá v sezóne, už prebolela?
„Samozrejme, boli sme po nej sklamaní. Spôsob, akým sme však dokázali zdramatizovať zápas, budí vo mne optimizmus. Sme mladý tím, robíme ešte chyby, ale ukázali sme veľmi dobrú morálku a prístup. Nevzdávali sme sa ani pri trojgólovej strate, no napokon sme prehrali vlastnými chybami.“
Tréner Hyballa pred týždňom na stretnutí s fanúšikmi ukázal záber, ktorý zachytáva moment po víťaznom góle v Nitre. Vidno na ňom, ako sa celé mužstvo spolu teší, vrátane teba ako striedajúceho hráča. Použil to ako dôkaz súdržnosti kolektívu a dobrej atmosféry v ňom, kde ťahajú za jeden koniec hráči na ihrisku aj na lavičke.
„Môj pohľad je, že mužstvo vyhráva i prehráva spolu. Kolektív je silnejší ako ktorýkoľvek jednotlivec. Snažím sa byť vždy nápomocný ostatným, aby spoluhráči cítili, že som schopný mužstvu niečo dať a naopak, mužstvo pomáha mne, keď sa mi darí menej. V čase zápasu v Nitre sa mi príliš nedarilo, ale súcítil som s mužstvom natoľko, že sa vo mne prejavili také emócie, ako keby som hral. Ale aj naopak, od mužstvu očakávam pomoc, keď sa mi nedarí. Takto je to správne a verím, že to bude naďalej platiť.“
V nedeľu privítame Trnavu, majstra a účastníka skupinovej fázy Európskej ligy. Po toľkých rokoch v Dunajskej Strede už zrejme vieš, čo toto stretnutie znamená pre fanúšikov...
„Jasne, viem, že je to jedno z najdôležitejších zápasov roka. Vnímame to zároveň ako šancu na revanš, pretože si veľmi dobre pamätáme na posledný vzájomný zápas, po ktorom Trnavčania oslavovali majstrovský titul a my sme sa na nich smutne pozerali. Toto je pre nás špeciálna motivácia, aby sme v nedeľu vyhrali.“
Na záver sa ešte vráťme k majstrovstvám sveta. Máš ešte aj po dvoch mesiacoch husiu kožu, keď si spomenieš na vaše účinkovanie v Rusku? Aké spomienky si si odtiaľ odniesol?
„To, že majstrovstvá sveta boli najväčšou športovou udalosťou pre Panamu, som si uvedomil až s odstupom času - podobne ako aj ľudia v našej krajine. Už samotný postup bol obrovským úspechom. Je to ale už za nami, nežijem zo spomienok. Bolo to príjemné, už sa však sústreďujem na budúcnosť. Najväčšie poznanie bolo v tom, že som na vlastné oči videl profesionálnych futbalistov z iných líg. Pochopil som, že musím na sebe ešte veľa pracovať, aby som sa dostal na ich úroveň. Na vlastnej koži som pocítil, že musím ešte veľmi tvrdo makať. Snažím sa rozmýšľať týmto smerom a to mi aj pomohlo počas spomenutej menšej krízy v úvode sezóny.“
Zdroj: fcdac.sk
