Majme radi svoje mesto!

Lokálpatriotom nazývame osobu, ktorá je silno naviazaná na svoje rodisko či miesto trvalého pobytu, resp. je nadšeným prívržencom svojho okolia. Takáto osoba nie je iba pyšná na svoju rodnú zem a na  spoločenské vymoženosti, ale chráni hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami a snaží sa prispieť k vytváraniu nových. To znamená, že s entuziazmom opatruje a chráni vecné a duchovné tradície svojho okolia, s rozhľadom buduje svoju budúcnosť. 

Lokálpatriot dáva pozor na svoje okolie, neničí ho, nešpiní ho, nazahlcuje ho odpadkami, a neznesie ani, aby to robili iní.

Všíma si správanie ľudí, najmä susedov. Pokúsi sa upriamiť pozornosť na záujmy spoločenstva. Medzi jeho cieľmi popredné miesto zaujíma napomáhanie súdržnosti spoločenstva, rozvoju kultúry a možností zlepšovania života v meste.

Keď si toto všetko dobre premyslíme a uvážime, veľmi rýchlo sa nahromadia otázky. Z nich sa právom vynorí najdôležitejšia dilema: z takmer 23 tisíc Dunajskostredčanov koľko je skutočných lokálpatriotov?

Nakoľko poznáme dávnejšiu históriu mesta, nedávnu minulosť či prítomnosť? Poznáme jej budovy? Dokázali by sme sprevádzať návštevníka, vedeli by sme mu ukázať pamätihodnostti?

Dokázali by sme vymenovať osobnosti viažúce sa k mestu, obšírnejšie rozprávať o ich činoch?

Učíme o tomto v školách, či mimo vyučovacích hodín v záujmových krúžkoch?

Ako rodičia, vštepujeme deťom lásku k domovu? Čestnosť? Statočnosť? Dôležitosť plnenia povinností? Zdvorilosť a takt? Ochotu pomáhať a potrebu konať, čo by napomáhalo spoločnej veci? 

Alebo, napríklad, koľkokrát sme upozornili a priviedli k lepšiemu správaniu ľudí robiacich neporiadok? Koľkokrát sme aj my sami zahodili menšie smeti, ktoré neskôr vietor zavial pred prah iných?

Snažíme sa o pozitívne myslenie, máme vieru v iných ľudí, alebo predokladáme u nich iba zlé úmysly, nepoctivé správanie?

Očisťujeme alebo práve otravujeme ovzdušie a duchovno nášho mesta?

Nie je jedno ani z nášho, ani z pohľadu druhých, ako každodenne žijeme, ako konáme.

Bolo by dobré, keby sme v každom ohľade mohli byť čistým, ľudským a priateľským mestom, miestom možností!

Nech je teda Dunajská Streda prívetivá a hodnoty zachovávajúca! Nech ju čoraz viac tak mladých ako aj vekovo starších považuje za svoj ozajstný domov!

Pre nás všetkých tu preto vyvstáva jednoduchá úloha: Milujme toto mesto o trochu viac! Ale ozajstne, z celého srdca dokážeme milovať iba toho, koho spoznáme. Jeho minulosť aj prítomnosť. Aby budúcnosť mohla byť ešte krajšia. Budúcnosť našich detí, vnukov ...