Menej infarktov aj porážok. Ľudia sa boja koronavírusu

Ľudí preto vyzývajú, aby na varovné príznaky zareagovali včas a nebáli sa prísť za lekárom.

„Pokles pacientov hlási všetkých 43 špecializovaných pracovísk pre liečbu cievnych mozgových príhod,“ konštatuje Zuzana Gdovinová, prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti. Podľa nej sa pacienti s podozrením na porážku boja privolať si prvú pomoc pre koronavírus.

Podobne aj kardiológovia upozorňujú, že pacientov s infarktmi je menej. Primárka zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave Eva Goncalvesová hovorí, že veľkých infarktov je oproti minulému roku menej o 50 až 60 percent a menších infarktov asi o desať percent.

Presné čísla však chýbajú. Lekári totiž hlásenia o ochoreniach do Národného centra zdravotníckych informácií môžu posielať až do konca roka. Gdovinová aj Goncalvesová však patria k slovenskej medicínskej špičke a ich upozornenia nemožno brať na ľahkú váhu. Navyše, aj nemocnice hlásia menej pacientov s týmito diagnózami.

„V minulosti sme mali problém, že pacienti nepoznali príznaky mŕtvice a vyhľadali pomoc neskoro. Situácia sa výrazne zlepšila. Žiaľ, teraz sa ukazuje, že strach z koronavírusu je natoľko veľký, že napriek život ohrozujúcemu ochoreniu pacienti váhajú s privolaním prvej pomoci a prichádzajú na neurologické pracoviská neskoro, keď už im lekári niekedy nevedia poskytnúť akútnu liečbu,“ zdôraznila Gdovinová.

Chýbajúci pacienti sú podľa Gdovinovej zrejme tí, ktorí napriek prvým príznakom ľahšiu formu porážky „prechodili“. „Človek má ťažkosti pol hodinu a potom to prejde. To je prvé varovanie. Ak pacient nie je následne vyšetrený, môže dostať novú mozgovú príhodu a tá môže byť vážnejšia. Niekedy sa zopakuje do hodiny, niekedy do mesiaca. A práve tí pacienti zrejme do nemocnice nechodia, lebo si povedia, že to prešlo, nepôjdem do nemocnice, keď je tam taká situácia, aká je,“ skonštatovala Gdovinová.

Šanca na úspešnú liečbu sa pritom skracuje každou minútou. Limit pre podanie akútnej a účinnej liečby je štyri a pol hodiny a mechanické odstránenie krvnej zrazeniny je možné do šiestich hodín a v niektorých prípadoch až do 24 hodín od prvých príznakov.

Goncalvesová odhaduje, že o 50 až 60 percent klesol najmä počet veľkých infarktov, tzv. NSTEMI. O desať percent išli dole aj menšie infarkty, tzv. STEMI. „Pri NSTEMI si to vysvetľujeme váhaním pacientov zavolať si pomoc a následným prechodením infarktu. Pri STEMI bude aj iný dôvod, a to, že ľudia nechodia do práce, sú doma a nie sú vystavení klasickému pracovno-sociálnemu stresu,“ konkretizovala Goncalvesová.

V roku 2018 bolo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií hospitalizovaných 15 405 pacientov s akútnym infarktom myokardu.

Následkom prechodeného infarktu je výrazné zhoršenie funkcie srdcového svalu, čo sa môže objaviť v najbližších mesiacoch či rokoch. „Budeme tak mať vyšší výskyt srdcového zlyhávania,“ naznačila odborníčka. Pri infarkte sa upcháva srdcová cieva, ktorá zásobuje srdce krvou. Tá časť orgánu, ktorá je ňou zásobovaná, bez zásahu lekárov odumiera. „Našou úlohou je spriechodniť túto cievu, aby sa do budúcnosti nestrácala funkcia srdcového svalu,“ vysvetlila Goncalvesová.

O presné čísla sme požiadali aj Národné centrum zdravotníckych informácií. To však o poklese pacientov zatiaľ žiadne údaje nemá. „Dáta ešte nie sú k dispozícii, závisí to od hlásení lekárov, ktoré môžu zaslať až do konca kalendárneho roka. Následne budú spracované,“ vysvetlila Diana Dúhová, hovorkyňa centra. Koncom tohto roka tak budú k dispozícii údaje za vlaňajšok a viac informácií o súčasnej situácii sa dozvieme až koncom roka 2021.

Pokles pacientov s porážkou alebo infarktom však potvrdili aj viaceré nemocnice. „Je pravda, že v marci sme hospitalizovali asi o polovicu menej pacientov s cievnou mozgovou príhodou ako v januári. V apríli to boli približne dve tretiny obvyklého počtu,“ uviedla Ružena Maťašeje, hovorkyňa Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Neurológovia hlásia nižší počet pacientov za posledný mesiac aj v Univerzitnej nemocnici Bratislava. „Kým vo februári sme zaznamenali 67 cievnych mozgových príhod, v marci ich bolo 50,“ spresnila aj Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach. Pokles v marci nie je však až taký nápadný, aby sa to dalo podľa nemocnice jednoznačne dať do súvislosti s vírusom. „V mesiacoch apríl a máj zaznamenávame pokles pacientov na neurologickom oddelení približne o štvrtinu. Treba však poznamenať, že pokles pacientov je na viacerých oddeleniach,“ dodal Matej Martovič, hovorca Fakultnej nemocnice Trnava.

Prítomnosť strachu z COVID-19 nevylúčil ani prezident Slovenského Červeného kríža a záchranár Viliam Dobiáš.

„Vo všeobecnosti je pravda, že keď sa začali karanténne opatrenia pri pandémii, tak trochu klesol počet výjazdov pre záchrannú službu v takých prípadoch, keď by si ľudia ani nemuseli volať sanitku,“ skonštatoval Dobiáš. Obava, že by ich záchranári mohli nakaziť, je vyššia, ako istá pohodlnosť pacientov, že nemusia nikam chodiť a míňať svoje lieky.

„V nevyhnutnom prípade však nie je dôvod báť sa zavolať si sanitku, po každom výjazde sa záchranka dezinfikuje a ešte vo väčšom rozsahu ako pred pandémiou,“ uistil Dobiáš. Upozornil, že strach z nakazenia nemôže viesť k podceňovaniu prvých príznakov ochorenia. „Pri infarktoch si ľudia môžu napríklad sťažené dýchanie spájať s iným okolnosťami, napríklad si povedia, však rozčúlil som sa, hoci by si za normálnych okolnosti zavolali záchranku,“ poukázal Dobiáš. Uznal preto, že ľudia v súčasnosti zrejme viac váhajú, či si sanitku zavolajú, alebo čakajú, kým si sanitku zavolajú. „Nie je ale dôvod na strach zavolať si záchranku,“ uzavrel Dobiáš.

(Pravda/Felvidek.ma)