Rastúce účty a pokles príjmov oslabili finančnú pohodu Slovákov

Výsledkom je nárast finančného stresu, ktorý potvrdil prieskum platobného správania spoločnosti Intrum. Až polovica Slovákov v ňom uviedla, že si pre krízu uvedomili svoju finančnú zraniteľnosť.

Tak ako mnoho ďalších domácností aj oni nedisponujú dostatočnou finančnou rezervou, ktorá by im zabezpečila život bez stresu. Jej potrebu zvýraznili dopady krízy, ktoré sa prejavili v druhej polovici roku 2020.

„Kým v prvom polroku dopady ešte neboli až také výrazné, rozšírený prieskum v treťom štvrťroku už ukázal, že finančný stres u spotrebiteľov narastá,“ povedal výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Martin Musil.

Odborníci sa zhodujú, že pre zlepšenie finančnej istoty domácností je potrebné systematické šetrenie. To možno zabezpečiť aj pri obmedzených príjmoch, len je potrebné mať prehľad o výdavkoch.

Ich pravidelným zapisovaním môže domácnosť zistiť, ktoré z nich sú skutočne nevyhnutné a ktoré možno vyškrtnúť. Práve tieto zdroje tvoria základ finančnej rezervy. V praxi si však podľa prieskumu Poštovej banky iba 17% domácnosti plánuje rozpočet podrobne.

„Veľmi dôležitým krokom je aj prehodnotenie výhodnosti finančných produktov ako sú spotrebné úvery, hypotéka alebo životné poistenie a poistenie majetku,“ uvádza František Burda, investičný analytik v spoločnosti FinGO.sk.

Peniaze tak podľa neho možno ušetriť vďaka konsolidácii viacerých úverov. „Spojením úverov do jednej hypotéky môžete tieto úvery nahradiť jediným s výrazne nižšou splátkou,“ dopĺňa Burda.

Výška rezervy však záleží od príjmov a výdavkov domácnosti. Inú rezervu potrebuje rodina s úverom či hypotékou, inú jednotlivec bez záväzkov.

„Vo všeobecnosti odporúčame mať rezervu vo výške minimálne troch až šiestich mesačných príjmov celej domácnosti, plus k tomu ešte rezervu na väčšie neočakávané výdavky,“ radí hovorkyňa Československej obchodnej banky Anna Jamborová.

Dopĺňa, že rezervu je najvhodnejšie uložiť v rámci tzv. neinvestičného portfólia. To tvoria depozitné účty so splatnosťou jedného roka, ako napríklad termínovaný vklad či sporiaci účet. Peniaze sú tak v prípade potreby čo najskôr dostupné.

Dobrou radou je aj nastavenie si trvalého príkazu na finančnú rezervu v deň príchodu výplaty. Domácnosť si tak zaistí odkladanie časti peňazí pred tým, než by ich minula na menej nutné výdavky.

Pokiaľ to situácia dovoľuje, mali by si domácnosti pravidelne platiť aj poistenie. „Akýkoľvek záväzok klient spláca, mal by si poistiť schopnosť jeho splácania pre prípad PN, straty zamestnania a podobne,“ hovorí Jamborová.

Tento mesačný výdavok môže uchrániť úspory domácnosti pred ich vyčerpaním práve v náročných situáciách, aké napríklad priniesli mnohým rodinám posledné mesiace.

Náročné obdobie bez príjmu môžu pomôcť zvládnuť aj kreditné karty alebo možnosť prečerpania na účte, avšak iba krátkodobo. „Treba ich používať zodpovedne a zároveň ich mať nastavené v rozumných limitoch,“ uvádza Eva Šablová, riaditeľka pre úvery v spoločnosti FinGO.sk.

Vysoké limity môžu ľudom zbytočne spôsobiť problém a znížiť ich úverový strop, napríklad pri riešení hypotéky. Netreba zabúdať ani na úroky.

„Jedinou možnosťou ako neplatiť úrok, je minúť toľko, aby ste boli schopní nasledujúci mesiac zaplatiť celú minutú čiastku najneskôr do dátumu splatnosti, ktorú máte vo výpise z vašej kreditnej karty,“ dopĺňa Šablová.

(Felvidék.ma/Webnoviny.sk)