Dnes sú želania veľmi jednoduché - zdravie a pokoj. A tichá radosť. To sú hodnoty, ktoré sa nám v rokoch minulých vytrácali.
Žili sme na dlh, aj teraz sa to javí tak. Preto mám len tri želania, ako v rozprávke. A s tým súvisí niečo, čo sa aj ťažko vyjadruje. Stratili sme úctu. Všeobecne sa vytratila z našich životov. Nevážime si ostatných, ale ani seba. Nevážime si to, čo máme. Nevážime si prírodu – čistú pitnú vodu, stromy, kvety, vzduch, zvieratá a živočíchy. Boli tu dávno pred človekom. Vďaka ním, vďaka prírode, tu na Zemi boli vytvorené podmienky pre život človeka. Ale ten ich systematicky ničí, piluje, páli, rúbe, betónuje ...
Veľmi si želám, aby sa ľudia spamätali, lebo žijeme na dlh. Ten tu po sebe necháme našim deťom a vnúčatám. Keby sa tak chovali naši starí rodičia, už by sme my nemali čo „dediť“, lepšie povedané ničiť ...
V čase mojej mladosti prišla taká móda, chodiť cez Vianoce na výlety – lyžovať, do prírody a neskôr, dokonca do zahraničia k moru – plávať a opaľovať sa.
Nesúdim, skôr som v dobrom závidela tú schopnosť, oslobodiť sa od tradície a užívať si voľno inak. Ja som bola naučená, že pred Vianocami sa má vyčistiť celý príbytok i dvor. So všetkým bolo treba pohnúť, umyť, omietnuť. Náročné. Voskovali sme parkety celá rodina a my deti sme dostali staré tepláky, ktoré sme si omotali okolo nôh a v prázdnej izbe sme sa „korčuľovali“, šmýkali, smiali sa, súťažili, kto potiahne dlhšiu čiaru na jeden rozbeh. Leštili sme tie staré krásne bukové parkety. Vôňa včelieho vosku vydržala až do Veľkej noci.
V paneláku také nemáme, ale celé desaťročia som si na tejto očiste zakladala, až ma udalosti, choroby a decembrové pracovné tempo od toho odnaučili. Ale
Vianoce sú u nás stále tradičné, doma – kuchyňa, obývačka, stromček, oblátky, medové kríže na čelo – aby sme boli celý rok dobrí a zdraví. Celý deň pôst, ale manželovi „kradneme“ zo zemiakového šalátu, ktorý chystá jedine on na večeru. A priznám sa, žiadna pohoda, skôr chaos, lebo to a to sme zabudli, nestihli. Niekedy ten stromček robíme na Štedrý večer popoludní, keď už všade navôkol vianočné svetielka už vykukávajú z okien. A nakoniec všetko stíhame a čo nie, to sme nepotrebovali.
Toto ste už čítali?
János Bihari je tu s nami dodnes, jeho hudba znie, jeho posolstvo žije v nás
V nedeľu 13. októbra si po dvadsiaty prvý raz pripomenuli...
Oslava Svetového dňa hudby v Dunajskej Strede koncertom speváckych zborov
V piatok 21. júna, v podvečer Svetového dňa hudby, sa...