ZMOS ocenilo, že envirorezort prijal ich výzvu a spoločne sa tak budú podieľať na príprave aktivít za čistejšie Slovensko. Tým by sa mal znížiť počet čiernych skládok, ktoré ležia na pleciach samospráv.
"Cieľom kampane bude aj v spolupráci s mestami a obcami dosiahnuť viditeľnú zmenu kvality životného prostredia," podotkol Kaliňák.
Z pohľadu samospráv podľa Kaliňáka v roku 2021 najviac zarezonovala povinnosť zberu bioodpadu. Ako problematické vidí ZMOS stanovenie percentuálnej výnimky zo zavedenia zberu kuchynského odpadu, a to preukazovania, že 100 percent domácností kompostuje.
"Negatívne hodnotíme aj chýbajúcu infraštruktúru potrebnú na zavedenie zberu kuchynského odpadu od občanov, ktorá mala byť vybudovaná v dostatočnom časovom horizonte pred zavedením povinného zberu kuchynského odpadu," skonštatoval.
Problémom pre samosprávy sú aj envirozáťaže. Schválená novela zákona o environmentálnych záťažiach je podľa ZMOS v rozpore s ochranou vlastníckeho práva a porušením základnej zásady právneho štátu, a to princípu proporcionality.
"Ako najdôležitejšie kroky ministerstva smerom k samospráve v budúcom období očakávame doriešenie stratégie a jednoznačnej koncepcie nakladania s komunálnymi odpadmi po uzatvorení skládok odpadov," hovorí Kaliňák.
Za druhý najdôležitejší krok považuje ZMOS efektívnejšie fungovanie Envirofondu. Chce, aby prostriedky z neho slúžili výlučne na zabezpečenie environmentálnych potrieb samospráv s dôrazom na zabezpečenie budovania kanalizácií a čistiarní odpadových vôd.
(BM/Felvidék.ma/Teraz.sk)
