Ministerstvo životného prostredia v spolupráci s rezortnými podnikmi – Vodohospodárskou výstavbou, Slovenským vodohospodárskym podnikom, ako aj s podporou občianskeho združenia Štiavnický tajch, Ministerstva kultúry SR a Zastúpenia Európskej komisie v SR pripravilo podujatie zamerané na záchranu historického diela. Podujatia sa zúčastnilo takmer 80 dobrovoľníkov.
Zadržanie vody v krajine a protipovodňové opatrenia považuje envirorezort za svoje priority, ktoré sú zahrnuté v Stratégii adaptácie SR na zmenu klímy a tiež v Koncepcii vodnej politiky do roku 2030. Vodozádržné a prírode blízke protipovodňové opatrenia v podobe výstavby, rekonštrukcie, údržby a opravy vodných stavieb sú kľúčovou súčasťou adaptačného procesu. Pozornosť však treba venovať aj stavbám a zariadeniam, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú prechod veľkých vôd a chránia územie pred nekontrolovanými záplavami, obzvlášť, ak sa tieto objekty blížia ku koncu životnosti.
„Prezradím veľké environmentálne tajomstvo. Ak modernú ochranu životného prostredia zbavíme odborných pojmov, často nepredstavuje nič iné ako návrat ku koreňom. Návrat k tomu, čo prirodzene robili generácie pred nami. Bez toho, aby rozprávali o zmene klímy, vybudovali jedinečný vodohospodársky systém navzájom prepojených vodných nádrží,“
- povedal Milan Chrenko, minister životného prostredia SR.
Postupnú opravu jednotlivých historických vodných stavieb Banskoštiavnickej vodohospodárskej sústavy, ako aj správu najvýznamnejších historických vodných nádrží, zabezpečuje Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) v zmysle Čiastkového projektu obnovy historických vodných nádrží v okolí Banskej Štiavnice.
„K doteraz zrekonštruovaným, resp. revitalizovaným tajchom sú v poslednej etape projektu obnovy zaradené aj tajchy Klinger, Ottergrund a na záver technicky náročná rekonštrukcia Počúvadla. Tým by bol Čiastkový projekt obnovy ukončený a tajchom navrátená ich pôvodná podoba a predovšetkým bezpečná prevádzka,“
- doplnil Ladislav Glinda, generálny riaditeľ SVP.
Do záchrany a údržby jarkov sa intenzívne zapájajú aj dobrovoľníci a vodohospodári, ktorí pravidelne organizujú brigády na ich čistenie. „Naši predkovia využitím hydropotenciálu vôd zachytených v tajchoch dokázali upravovať rudu, poháňať banské zariadenia a hlavne čerpať banskú vodu, ktorá zaplavovala štôlne a šachty. Banskoštiavnický vodohospodársky systém už v súčasnosti neplní pôvodnú funkciu, neexistujú niektoré tajchy a každým rokom ubúda aj z jarkov, preto považujem za povinnosť vodohospodárov zachrániť aspoň fragmenty pôvodného systému tak, aby tento systém spĺňajúci aj najnáročnejšie environmentálne kritéria mohol inšpirovať aj našich nasledovníkov,“ uzavrel Andrej Kasana, dočasne poverený generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby.
Ministerstvo životného prostredia SR
Toto ste už čítali?
Práce na železničnej trati Komárno-Bratislava 28. novembra
Leo Express informuje cestujúcich, že z dôvodu prác na...
Buď Hrdina – Darovanie krvi na Mestskom úrade 3. decembra!
Dňa 3. decembra 2024 opäť očakávajú dobrovoľníkov na...
