Začiatkom minulého storočia bol šport v očiach väčšiny ešte predmetom výsmechu. V meste žilo do päťtisíc obyvateľov a ich prevažná časť, popri náročnej každodennej drine v poľnohospodárstve, nejavila záujem o šport. Podľa dobových záznamov bola telesná namáha pre zábavu - a nie z dôvodu práce - považovaná za panské huncútstvo. Až kým sa na podnet statkára a čestného hlavného slúžneho Ferenca Vermesa nezačali diať veci. Aj vplyvom športových podujatí v zahraničí sa mládež mesta čoraz viac zaujímala o rôzne športové disciplíny. „Na tento podnet Ferenc Vermes zblížil šport a obyvateľov, čím v podstate položil základy Dunajskostredského športového spolku (Dunaszerdahelyi Sport Egyesület), teda dnešného futbalového klubu, v ktorom zastával aj funkciu prezidenta,” vysvetľuje miestny historik Attila Nagy.
Už len najstarší žijúci Dunajskostredčania vedia (a možno ani oni nie), že začiatky miestneho športového života sa viažu k Vermesovej vile, respektíve priestorom v jej tesnom susedstve - dnešnej Ružovej záhrade. V roku 1904 mestské zastupiteľstvo vyhradilo dvojjutrové územie na šport a telocvik, preto sa históriu nášho klubu píše práve od uvedeného roku. Úzka plocha plná rôznych cvičebných pomôcok, ktorá zo začiatku fungovala ako stromová škôlka, čoraz viac lákala mladých ľudí. A akým športom sa tu venovali? „Cvičisko využívali študenti a mládež mesta. Medzi populárne disciplíny patrilibox a atletika. V období od 1909 do 1914 bol klub známy aj vďaka tenisu, šachu a futbalu. Po prvej svetovej vojne dali plochu do poriadku a od tohto obdobia slúžila ako trvalé športovisko mesta. V roku 1919 odohral futbalový klub iba priateľské zápasy. V ďalšom roku 1920 sa potom klub reorganizoval a premenovalo na DAC, teda Dunajskostredský Atletický Club (Dunaszerdahelyi Atlétikai Club),” poznamenáva Attila Nagy.
Tento priestor miestni obyvatelia aktívne využívali až do 50-tych rokov 20. storočia, no nielen na športovanie, ale aj na organizáciu rôznych politických udalostí, verejných osláv či hromadných podujatí. „Hosťujúci fanúšikovia chodili na futbalové zápasy konským záprahom. Išlo skôr o priateľské stretnutia, ktoré sa väčšinou končili oslavou a tanečným večierkom. Pri týchto príležitostiach sa zišlo aj 100-200 ľudí, čo sa v tej dobe považovalo za početný dav,” spomína na začiatky historik, ktorý sa venuje dejinám nášho mesta.
KVÍZ K 120. VÝROČIU DAC-U
120. výročie nášho klubu si pripomenieme aj historickým kvízom. Na domácich zápasoch v tomto kalendárnom roku položíme našim fanúšikom zaujímavé kvízové otázky ohľadom 120-ročnej histórie klubu. V rámci kvízu môžete vyhrať hodnotné ceny, vďaka ktorým môže byť toto výročie ešte pamätnejšie. Podrobné informácie prinesieme už čoskoro.
Náš seriál o 120-ročnej histórii nášho klubu pokračuje v budúcom mesiaci…
dac1904.sk / Kiss Balázs, Nagy Krisztián, Iván Péter