Filip Blažek: Pomáhali aj mená na chrbte

Filip, máš za sebou vydarený debut v žlto-modrom, hoci mu predchádzal len jeden tréning s mužstvom. Aké výzvy nosí v sebe takáto situácia? Nepoznal si mená spoluhráčov, ich návyky...
„Na tie návyky sa asi nedá zvyknúť za jeden deň. Niektorých spoluhráčov som už poznal, ale u niektorých som si pomohol menom na drese. Nebola to jednoduchá situácia, ale nejako som ju zvládol. Chlapci mi pomohli, čo mi dodalo ešte viac sebavedomia. Zápas bol vynikajúci, najdôležitejšie bolo, že sme to dobojovali do víťazného konca ako mužstvo, na čom môžeme stavať aj do budúcna. Každý z nás ukázal svoju individuálnu kvalitu a tak by to malo byť aj v nasledujúcich stretnutiach. Samozrejme, aj naši skvelí fanúšikovia mali veľký podiel na víťazstve.“

Prezradíš, ako si sa učil mená spoluhráčov?
„Na webe som si pozrel súpisku, išiel som po číslach a po tvárach, snažil som sa čo najviac z nich si zapamätať. Trvalo to len pár minút, ale aj toto mi pomohlo. Bola to maličkosť, ale dôležitá maličkosť.“

Jar si strávil na hosťovaní u rumunského prvoligistu Unirea Slobozia. Ako sa ti tam darilo?
„Pokiaľ som bol zdravý, v Unirei som pravidelne nastupoval, čo bolo super. V minulej sezóne som dal jeden gól za Rapid a jeden za Unireu, čo je na moje pomery dosť, ale samozrejme som bol veľmi rád. Dokonca som mohol streliť aj viac, ale tešia ma aj tie dva. Aj v Unirei som hrával najvyššiu súťaž, ale na konci toho obdobia, v čase, keď mužstvo hralo baráž o záchranu, som musel odísť. Práve vtedy sme mali totiž svadbu.“

V lete si sa vrátil do Rapidu Bukurešť a po dvoch mesiacoch si hráčom DAC-u. Ako došlo k prestupu?
„V Rapide som mal dobrú prípravu, v priateľských zápasoch som pravidelne nastupoval. Podarilo sa mi dokonca streliť dva góly. Čakal som, že budem nastupovať aj v lige, čo sa nestalo a keď ma môj agent oboznámil s možnosťou ísť do Dunajskej Stredy, prikývol som. Potom to už išlo veľmi rýchlo, po dvoch dňoch som kupoval letenky a cestoval späť na Slovensko. Som rád, že som tu. Budem sa snažiť predviesť svoje maximum a byť nápomocný mužstvu. Cítim sa veľmi dobre a verím tomu, že DAC-u mám čo ponúknuť a budem plnohodnotným členom mužstva.“

Presne to sa ti podarilo hneď v prvom zápase, po víťazstve 4:1 nad Trenčínom ťa denník Šport zaradil do zostavy kola. Naozaj sa ti hralo tak dobre?
„Áno. Bol som milo prekvapený, že mi to s Klemenom Nemaničom tak sadlo, veď sme predtým nikdy spolu nehrali. Obaja sme však natoľko skúsení, že dokážeme zahrať aj po boku nového spoluhráča. Pomohlo nám, že sme ešte v prvom polčase dokázali skórovať, trošku nás to aj ukľudnilo, tým som sa aj ja cítil lepšie. Z môjho pohľadu môžem povedať, že celá obrana hrala vynikajúco. Samozrejme, menšie chyby tam vždy budú, ale keby neboli, nepadali by ani góly. Cítil som sa dobre a som rád, že napokon všetko dopadlo perfektne a tri body zostali doma.“

Dali ti už spoluhráči pocítiť, že si nový v klube? Musel si zaplatiť do spoločnej kasy za prvý štart či za miesto v zostave kola?
„Zatiaľ len v rovine rozprávania, ale je to skoro všade, v každom klube, ja sa toho nebojím. Rád prispejem do spoločného fondu.“

Koľko času podľa teba potrebuješ na úplnú adaptáciu v novom prostredí?
„Ťažko povedať, ale chlapcov poznám už lepšie. Rozprávame sa, vieme o sebe. Už sme celkom v pohode. Nie som typ človeka, ktorý by sa tlačil do popredia. Zo začiatku len pozorujem veci, ale keď sa už poznám lepšie so spoluhráčmi, rád zisťujem, pýtam sa ich, čo robia mimo futbalu. Toto stmeľuje kabínu a robí nás ešte lepšími. Najviac mi pomáha Kiko Herc, ktorého som poznal z mládežníckych reprezentácií. Čoraz bližšie sme si však aj s ostatnými, napríklad s Tarasom Kacharabom, Klemenom Nemaničom, Viktorom Djukanovićom či Aleksandarom Popovićom, Ammar Ramadan sedí vedľa mňa. Sú to super chalani, už sa aj doberáme a robíme si srandu. Užívam si to, už sa tu cítim viac-menej ako doma.“

Po prvom zápase je teda latka nastavená vysoko a možnosť ďalej ju posunúť príde v Trnave. Ako prebieha príprava a čo podľa teba bude platiť na súpera?
„Bude to náročné stretnutie. Hráme vonku, vieme, akú silu má Spartak na svojom štadióne, pred svojimi divákmi. Musíme nastúpiť so zdravým rešpektom, ale nesmieme sa báť ukázať podobnú či ešte lepšiu hru ako proti Trenčínu. Ako každý zápas, aj tentoraz si veríme a pôjdeme za tromi bodmi. Zdravá, drzá kreativita bude určite platiť aj na nich, musíme byť odvážni v súbojoch jeden na jedného, nesmieme ich púšťať do nábehov. Verím, že odhodlaním a nebojácnosťou môžeme zabodovať. Pokiaľ chceme pomýšľať na naplnenie našich cieľov, musíme porážať aj najlepšie mužstvá v lige, vrátane Trnavy. Spoliehame sa aj na našich fanúšikov, ktorí proti Trenčínu ukázali, že majú záujem o futbal a chcú fandiť. Keď nás prídu povzbudiť aj do Trnavy, bude to skvelé, nebudeme sa cítiť sami. Spolu s nimi si to určite zvládneme.“

dac1904.sk