Jeden rok alebo len jedna veta

Plány, predsavzatia, ešte v silvestrovskom opojení, potom v prvých mrazivých dňoch, berúc do úvahy aj povery, sa väčšina ľudí snaží byť opatrným. Všetko je to totiž súčasťou našich životov, tak ako aj neustále prehodnocovanie udalostí. Keď si vo svojom okolí všimneme zmenu, poobzeráme sa vo svojich spomienkach a porovnávame čaro starého a nového.

Tento týždeň sa po dlhšom voľne vrátili do práce aj dovolenkujúci a po zaťažkávajúcom vianočnom hodovaní si všetci sľubujeme, že v tomto roku akosi ináč budeme riešiť svoje záležitosti. Potom však  príde vo väčšine prípadov vytriezvenie – uvedomíme si, že rok ako číslo samé o sebe vlastne neznamená nič. Všetky jeho minúty vieme spraviť výnimočnými výlučne len my sami.

Pamätáme sa na vianočné obdobie, kedy pred a po Vianociach vrcholila bláznivá nákupná horúčka, ale snáď aj na to, koľkí sa v našom meste a v akej veľkej miere snažili pomôcť odkázaným na pomoc druhých.  Zvláštne bolo to decembrové nákupné šialenstvo, potom prišli  prekvapujúce januárové mrazy a ešte vždy sa čudujeme kde ostáva už roky rokúce to naše tradičné veľké sneženie.

Najviac starostí je spôsobených pravdaže tým, že nový rok je ovládaný očakávaniami, a nie okamihmi, ktoré prežívame v čase na ceste k nemu. Žime! Veď aj Péter Müller, ktorý pravidelne prichádza do nášho mesta, napísal, že: „Čoraz viac mám ten pocit, že náš život je len jedna veta, len nevieme vypovedať, čo to je. (...) Veľké stretnutia, okamihy blízkosti duší, boli tie, kedy som si niekoho obľúbil. Skutočným zázrakom je totiž priateľstvo, pravý vzťah medzi ľuďmi, kedy čas letí a máme pocit, že sme sa už voľakde stretli. Niekedy znamená jeden okamih viac ako celý rok.”

Rajkovics Péter

Uverejnené v DH 2017/1. číslo.