Pre úspešnú adaptáciu na zmenu klímy v podmienkach Slovenska sú potrebné zdroje financovania a nevyhnutnosť zvyšovať informovanosť všetkých zainteresovaných subjektov. Práve ekonomický faktor zostáva jedným z najnevyhnutejších prvkov plnenia krátkodobých a dlhodobých adaptačných cieľov. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja je kľúčové pokračovať v adaptačných opatreniach, ktoré zmiernia nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, znížia zraniteľnosť krajiny a spoločnosti a rovnako zvýšia odolnosť prírodných ekosystémov. „Veľká časť adaptačných opatrení sa bude odohrávať v sídelnom prostredí. Samospráva je realizátorom opatrení a jeho garantom. Pre úspešnú implementáciu opatrení však potrebuje politickú, legislatívnu a finančnú podporu štátu,“ zdôraznil minister Budaj.
Dosiahnuť klimatické ciele, ktoré sú stanovené európskou a národnou legislatívou, je možné aktívnou tvorbou národnej adaptačnej politiky, implementáciou adaptačných opatrení, monitoringom a v neposlednom rade zvyšovaním verejného povedomia o problematike zmeny klímy. Dôležitá je tiež otvorená diskusia o možných riešeniach a lepšia informovanosť verejnosti.
MŽP SR bude informovať vládu SR o dosiahnutom pokroku pri plnení krátkodobých cieľov Akčného plánu pre implementáciu Stratégie SR na zmenu klímy do 30. júna 2024, a to v konkrétnych siedmich oblastiach:
1. Ochrana, manažment a využívanie vôd
MŽP SR pod Jánom Budajom presadzuje modernú vodohospodársku politiku. V tejto súvislosti vládny kabinet schválil v roku 2022 Koncepciu vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 a tiež Vodný plán Slovenska na roky 2022 – 2027.
2. Udržateľné poľnohospodárstvo
dôsledky klimatickej zmeny pomôžu Slovensku zmierniť opatrenia, ktoré sú zamerané na udržateľné obhospodarovanie, ochranu pôdy, prírodných zdrojov, podporu biodiverzity a udržateľnú rastlinnú a živočíšnu výrobu. Vláda SR schválila vo februári 2022 Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027. Dokument obsahuje viacero zmien, ktoré pomôžu rozvoju poľnohospodárstva a ochránia prírodu. Ide predovšetkým o celofarmové ekoschémy, zakladanie agrolesníckeho systému či líniových vegetačných prvkov.
3. Adaptované lesné hospodárstvo
Cieľom opatrení je zlepšiť adaptačnú schopnosť lesov na prebiehajúcu zmenu klímy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pripravilo dokument s názvom Národný lesnícky program na roky 2022 – 2030, ktorý je aktuálne predmetom posudzovania vplyvov strategického materiálu na životné prostredie.
4. Prírodné prostredie a biodiverzita
MŽP SR pracuje na aktualizácii Stratégie ochrany biodiverzity do roku 2030. MŽP SR rozbehlo reformu ochranu prírody, zonáciu národných parkov a pokračuje vo vyhlasovaní prírodných rezervácií a ďalších chránených území. Ekologickú stabilitu krajiny zlepší účinný manažment vody a všetkých typov území so zohľadnením dynamiky vývoja ekosystémov. Dôležité je zamerať sa na zadržiavanie vody v krajine pre prírodu a biodiverzitu, podporovať pestré a odolné krajinné štruktúry, zvýšiť adaptačnú schopnosť poľnohospodárskej a lesnej krajiny, revitalizovať ekosystémy a presadzovať prírodný vývoj biotopov s využitím územného plánovania a pozemkových úprav.
5. Zdravie a zdravá populácia
V roku 2019 bol schválený Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky V. (NEHAP V.) Dokument je dôležitým nástrojom na posilnenie procesov v prospech zlepšenia environmentálneho zdravia so zapojením relevantných partnerov z rôznych oblastí. Pre zlepšenie adaptácie v oblasti zdravia bude potrebné predovšetkým podporiť opatrenia na zabezpečenie zdraviu prospešného prostredia v územnom plánovaní a výstavbe pri manažmente chránených a prírodných území, či posilniť dialóg medzi inštitúciami zodpovednými za zdravie obyvateľstva, ochranu prírody a biodiverzity a manažment mimoriadnych udalostí a podporovať vypracovávanie spoločných stratégií a plánov. Prioritou zostáva zabezpečiť adekvátne zdravé prostredie pre život, prácu, bývanie a oddych.
6. Sídelné prostredie
Obyvatelia miest a husto zastavaných oblastí sú čoraz častejšie vystavovaní extrémom počasia. Územné plánovanie sa na Slovensku doteraz často zanedbávalo, dôsledkom čoho sme na mnohých lokalitách boli svedkami nekoncepčnej urbanizácie, ktorá prehliadala verejný záujem. Výstavba brala do úvahy v prvom rade developerské záujmy, ktoré sledovali vlastný prospech. Historicky prvý zákon o krajinnom plánovaní z dielne MŽP SR získal podporu vlády koncom februára 2023. Nová právna úprava pomôže pripravovať Slovensko na negatívny dopad klimatickej zmeny, ale aj zachovaniu jej prirodzeného rázu. Krajinný plán bude podkladom pre územné plány miest a obcí. Reforma krajinného plánovania je jedným z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti SR.
7. Technické, ekonomické a sociálne opatrenia
S adaptáciou na zmenu klímy počíta Program Slovensko, ktorý venuje zvláštnu pozornosť sídelnému prostrediu, suchu, prehrievaniu krajiny, ale tiež nedostatku zdrojov pitnej vody či podpore zadržiavania vody v krajine. V oblasti podpory biodiverzity, klímy, hospodárenia s vodou v krajine a adaptácie regiónov na klimatickú zmenu pomáhajú investície z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Viac investícií by malo smerovať tiež do zníženia ohrozenia zdrojov pitnej vody, stability územia, odstraňovania environmentálnych záťaží, či znižovania energetickej náročnosti.
Ministerstvo životného prostredia SR
