Rok prvej písomnej zmienky samozrejme nie je totožný s rokom založenia osád.
V našom prípade vznik starobylého jadra Dunajskej Stredy, Szerdahely, môžeme datovať oveľa skôr, do doby usadenia sa starých Maďarov v strednej Európe na prelome 9. a 10. storočia („honfoglalás”), a vieme aj to, že osada Szerdahely zakrátko nadobudla aj sakrálny význam, nakoľko na jej území od čias vlády kráľa svätého Štefana stál kostol. Ten tu stojí dodnes, v podstate na rovnakom mieste.
Názov Szerdahely sa po prvý raz objavuje v písomnej forme v listine bratislavskej kapituly spred 770 rokov v tvare „Syridahel” („Svridahel”). Táto listina vydaná z rokov 1255/1256 bola kedysi súčasťou archívu rodiny Amadéovcov, no dnes ju nájdete v pôvodnej podobe v Maďarskom štátnom archíve (pod číslom DL 48508).
„Bratislavská kapitula podáva v listine adresovanej kráľovi Belovi IV. svedectvo o tom, že na základe listu arcibiskupa Tamása z Kalocse muž z obce Mad menom Duha dokázal, že predmetná pôda v osade Nyek je jeho dedičným majetkom. Ako bývalo v tej dobe obyčajou, takéto svedectvá vychádzali z výpovedí ľudí žijúcich v okolí. V súvislosti s pôdou vo vlastníctve Duhu vypovedal aj Myrck, vtedajší richtár osady Szerdahely. V listine sa tiež uvádzalo, že svedectvo podal nielen v mene svojom, ale v mene celej osady.
Medzi svedkami nájdeme Wyttanasa, ktorý žil v Teyede a ktorého dokument uvádza ako nevoľníka istého opáta zo Serrefulu. Na zadnej strane listiny nájdeme ďalšie mená, ktoré môžu odkazovať na územie dnešnej Dunajskej Stredy. Spomínajú sa tu osoby menom Pilal a Ilarius, ktorí boli z osady Abony. Keďže v tom čase jestvoval len jeden „Abony”, spomínaní jednotlivci boli obyvateľmi niekdajšej osady zvanej Oboni, čiže Abony, ktoré v tej dobe zaujímalo ešte väčšie územie. Keďže listina vydaná bratislavskou kapitulou neuvádza presný dátum, za pravdepoboný čas jej vydania považujeme podľa oficiálnych aktivít arcibiskupa Tomáša roky 1255–1256.“ (Veronika Nováková)
Pri čítaní a interpretácii listiny sa oplatí vedieť, že mená a názvy osád v nej spomínaných pravdepodobne napísal cirkevník, ktorý nevedel po maďarsky, alebo si ich jednoducho nesprávne preložil do kontextu. V listine spomínaný richtár z osady Szerdahely Myrck sa pravdepodobne volal Mirk alebo Márk.
V roku 2025 si Dunajská Streda svoje významné výročie pripomenie sériou pestrých programov.
Attila Nagy, miestny historik
