Admir Kozlić: O výsledkoch a veľkých peniazoch rozhodujú malé detaily

Tréner Hyballa už neraz spomenul vaše meno v súvislosti s prípravou mužstva na ofenzívne aj defenzívne štandardné situácie. Čo presne obnáša pozícia odborníka na túto oblasť?
„Prioritou je analýza štandardných situácií súpera, ktorú deň-dva pred zápasom prezentujeme hráčom. Takisto rozoberáme štandardné situácie nášho mužstva z posledného zápasu, ukážeme si, čo bolo správne a v čom sa treba zlepšovať. Po videu nasleduje nácvik na ihrisku, vrátane správneho rozostavenia hráčov. Tiež skúšame v praxi rôzne varianty útočných štandardných situácií.“

Kam sa mužstvo v tomto smere posunulo za približne poldruharočné obdobie, odkedy pracujete v DAC?
„Keď sme začínali, museli sme pozmeniť štýl bránenia z osobného na priestorové. Mali sme sériu pätnástich zápasov bez toho, aby nám súper dal gól zo štandardnej situácie. V minulej sezóne sme boli najlepším tímom z pohľadu ofenzívnych štandardných situácii. V úvode nového ročníka sme mali opäť problémy, vrátili sme sa z priestorového na osobné bránenie, pretože je viac šitý na aktuálny káder. Čo sa týka útočnej fázy, nie sme takí nebezpeční, ako v minulej sezóne. Pritom sa dostávame do šancí, lenže ich nepremieňame. Pri porovnaní počtu vytvorených šancí po pätnástich kolách v tejto a predchádzajúcej sezóne sme na to lepšie, už len tá efektivita... Mali sme minimálne päť-šesť takých situácii, v ktorých bolo ľahšie skórovať, ako nedať gól. Veríme, že v nasledujúcich stretnutiach túto smolu prekonáme. Bránenie štandardných situácii je v poriadku, aktuálne ťaháme osemzápasovú šnúru bez inkasovaného gólu.“ 

Veľa času trávite rozborom štandardných situácii nielen v slovenskej lige. Aké sú trendy vo svetovom futbale?
„Mužstvu občas ukazujeme zábery aj zo zahraničia. Naši hráči sa túžia posunúť vyššie, preto sa musia učiť od najlepších. Dobrým príkladom je Matthijs de Ligt, bývalý stredný obranca Ajaxu a súčasný hráč Juventusu. Pozreli sme si ako nabieha do voľného priestoru. Robí to síce vždy rovnako, ale ak niečo robíte so stopercentným nasadením, súperovi sa váš nábeh veľmi ťažko bráni. V európskom futbale sa štandardné situácie stávajú z roka na rok čoraz dôležitejším faktorom. Najmä mužstvá, ktoré bránia a zameriavajú sa na rýchle protiútoky, nemajú veľa príležitosti na skórovanie a snažia sa využívať každý priamy kop z každého bodu ihriska, aby loptu dostali do šestnástky súpera. Aj vo Fortuna lige vidíme tímy, ktoré uplatňujú tento štýl. Nakopávajú dlhé lopty a snažia sa zbierať tie odrazené. V našej lige sú v tomto smere najlepšie Zlaté Moravce, ktoré majú vysokých hráčov a bojujú o každú loptu. Pokiaľ máte viacerých vysokých futbalistov, môže sa vám dariť aj bez toho, aby ste boli kreatívni v strede ihriska. Čo sa týka pôvodnej otázky, trendom je, že top kluby majú špecialistov na rôzne druhy štandardných situácií. V dnešnom futbale rozhodujú o výsledkoch a veľkých peniazoch malé detaily, preto má napríklad Liverpool špecialistu, ktorý sa zameriava len na vhadzovania...“

Máte stanovené sezónne ciele ohľadom štandardných situácií?
„Sme klub, ktorý sa snaží posúvať a zlepšovať hráčov po každej stránke. Uvediem príklad. Jedným z našich cieľov je, aby strední obrancovia strieľali viac gólov. Dva-tri góly zo štandardných situácií za sezónu totiž zvyšujú ich hodnotu.“

Na Slovensku žijete sám, bez rodiny, ktorá zostala doma v Bosne. Ako zvládate toto odlúčenie?
„Keď som sem vlani v lete prišiel, nemal som veľké plány do budúcna. Riešili sme s rodinou, či prídu so mnou, ale v prípade trénerov sa môže stať, že ich po troch zápasoch vyhodia. Preto sme sa rozhodli, že rodina zostane v Sarajeve a uvidíme, ako to celé dopadne. Po pätnástich mesiacoch sme stále odlúčení, lebo nie je jednoduché, aby sa sem presťahovali. Ročne tu strávia tri-štyri mesiace, spolu sme aj počas letnej a zimnej prestávky. Je to náročné, pretože deti chcú byť so svojimi rodičmi, ale život trénerov je už raz taký.“

Vieme o vás, že ste moslim. Ako zachovávate tradície vašej viery na Slovensku?
„Necítim v tomto smere zásadný rozdiel medzi Bosnou a Slovenskom a nemal som ani žiadne negatívne skúsenosti.“

Moslimská viera zakazuje pitie alkoholu. Spravili by ste výnimku, keby mužstvo na konci sezóny získalo nejakú trofej?
„Dúfam, že vyhráme pohár alebo majstrovský titul, ale ani v tom prípade by som neporušil zásady mojej viery.“

Moja krajina: Bosna a Hercegovina

Admir Kozlić sa narodil 22. januára 1985 v Zenici, na území niekdajšej Juhoslávie. Jeho rodné mesto leží v Bosne a hoci asistent trénera Hyballu je doma už v Sarajeve a v posledných rokoch pôsobil v zahraničí, na svoje korene je hrdý. „Ako je známe, do roku 1992, keď vypukla vojna, Bosna a Hercegovina bola súčasťou Juhoslávie. Keďže sme relatívne mladá krajina, stále máme problémy, hlavne ekonomické. V posledných štyroch-piatich rokoch ľudia opúšťajú krajinu a odchádzajú za prácou do západnej Európy. V Bosne nevidia svetlú budúcnosť pre seba a pre svoje deti. Je to veľmi smutný trend. Bosna je krásna krajina, máme rieky, hory, ale politická klíma nie je príliš dobrá. Uplynulo viac ako 25 rokov od vzniku štátu a ľudia už nechcú viac čakať. V posledných desiatich rokoch stúpol počet turistov, ktorí prichádzajú do Bosny kvôli krásnej prírode. Na návštevu by som určite odporučil hlavné mesto Sarajevo, jeho staré mesto s bazárom Baščaršija, ktorý má asi 500 rokov a pochádza ešte z tureckých čias. Predávajú tam krásne, ručne vyrobené suveníry. Turisti by určite nemali vynechať ďalšie starobylé mesto Mostar so svetoznámym mostom, ktorý má tiež už zhruba 400 rokov. Počas vojny bol zničený, ale po nej ho zrekonštruovali. Ak máte radi prírodu, Bosna ponúka aj množstvo vodopádov, ako napríklad Jajce, Bihać alebo Kravica.“

Zdroj: dac1904.sk