Chovatelia hydiny a vtáctva pozor! Na Slovensku vyčíňa vtáčia chrípka

Národné referenčné laboratórium pre vtáčiu chrípku (aviárnu influenzu) vo Zvolene (NRL Zvolen) oznámilo pozitívny výsledok vyšetrenia na vtáčiu chrípku už po štvrtý raz v tomto roku. Prvý prípad bol potvrdený 7. januára u uhynutých kačíc chovaných v košickej zoologickej záhrade. Dňa 15. januára diagnostikovali vtáčiu chrípku u uhynutej voľne žijúcej labute veľkej z vodnej plochy Veľký Draždiak v Bratislave. Ďalší prípad na Slovensku je zo dňa 22. januára, kedy sa pozitívny výsledok objavil v chove domácej hydiny, u drobnochovateľa v dunajskostredskej obci Dobrohošť. Len kúsok odtiaľ zaznamenali najčerstvejší prípad. NRL Zvolen potvrdilo 28. januára pozitívny výskyt nákazy u 2 kusov labute veľkej nájdených na ploche ostrova na rieke Dunaj v rámci katastrálneho územia Kalinkovo (okr. Senec).

Slovenská republika aktuálne postupuje podľa pohotovostného plánu pri výskyte vtáčej chrípky, ktorý zodpovedá aktuálnej európskej a slovenskej legislatíve. V rámci plánu sa vykonáva epizootologické šetrenie a nariaďujú sa preventívne opatrenia. Miestne príslušné Regionálne veterinárne a potravinové správy (RVPS) nariadili opatrenia zamerané na tlmenie choroby, jej kontrolu a zabránenie ďalšieho šírenia.

Agrorezort vyzýva chovateľov, aby boli mimoriadne obozretní. Nákazu je držiteľ povinný nahlásiť v súlade so zákonom. Rovnako je nevyhnutné ohlásiť podozrenie na toto ochorenie. Kľúčové pre zabránenie šírenia tejto nákazy je aj ohlásenie nájdených mŕtvych vnímavých jedincov vo voľnej prírode. 

Pri nájdení uhynutých vtákov je dôležité nedotýkať sa uhynutých tiel a túto skutočnosť nahlásiť kompetentným pracovníkom. Inšpektor veterinárnej správy vykoná obhliadku a posúdi, či uhynutý vták je vhodný na odber vzorky na testovanie. Inšpektor RVPS zabezpečí odoslanie celého tela ako vzorky, resp. neškodné odstránenie kadáveru na mieste alebo odvoz do kafilérie.

Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie vyskytujúce sa hlavne u kury domácej, moriek, kačiek, husí, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, ale aj u pštrosov, či emu. Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce. Hlavnými klinickými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva. Postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky, ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov, ale aj poruchy tráviaceho a nervového systému. 

V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou, zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej, novokúpenú hydinu umiestniť do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a dezinfikované, hydinu vo voľnom výbehu kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov.