Na Slovensko prišiel v lete 2010, keď si ho vyhliadli Košičania. „Trénerom bol Srb Žarko Djurovič, ktorý sa poznal s mojím manažérom. Prišiel som na rok a vidíte - už som na Slovensku siedmu sezónu. Pritom kamarátom som vždy tvrdil, že nevydržím v jednom klube viac ako dva roky. Nakoniec som zostal v Košiciach päť sezón. Po prvom roku som predĺžil zmluvu na ďalších dva a pol roka, potom ešte raz. Rozhodne ma pri príchode nenapadlo, že tu zostanem tak dlho,“ hovorí Darko Tofiloski, 30-ročný brankár nášho mužstva.
Na východe Slovenska odvádzal spoľahlivé výkony, lenže vlani MFK administratívne vypadol z Fortuna ligy. Tofiloski prestúpil do Ružomberka a po roku strávenom pod Čebraťom prijal v lete ponuku DAC-u. Jeho prvým zápasom bola generálka na sezónu 2016/17, vyhrali sme v nej v Soproni 2:0. Darko si udržal čisté konto, čo sa mu však v lige podarilo až na siedmy pokus - pri bezgólovej domácej remíze so Senicou. „Obrana sa neustále zohrávala, menili sa hráči. Vtedy sa aj pre brankára ťažšie komunikuje, usmerňuje. Navyše, v úvode sezóny sme hrali proti najťažším súperom v lige,“ hľadá príčiny neúspešného vykročenia do novej sezóny.
Včera sa na Slovensku začal nový školský rok. Akou známkou by ohodnotil doterajšie výkony mužstva? „Tri mínus. Pred sezónou sme prišli viacerí noví hráči, nepoznali sme sa. Nájsť správny súlad a zohrať sa trvá dlhšie. Napriek tomu si myslím, že sme v doterajších zápasoch nehrali zle, ani jeden zo súperov nebol herne lepší, góly sme dostávali po individuálnych chybách. Chýbal nám aj kúsok šťastia. Naposledy proti Senici sme mali veľkú prevahu, len sme nedokázali streliť gól.“
Vlastné výkony ohodnotil rovnakou známkou - tri mínus. „Určite to mohlo byť z mojej strany aj lepšie. Najviac som sa zapotil v Michalovciach, kde sme prehrali kontroverzným gólom po faule na Marina Ljubičića.“
Po reprezentačnej prestávke čaká mužstvo súboj v Zlatých Moravciach. „ViOn bol vždy nepríjemný súper. Väčšina mužstiev tam prichádza s tým, že môže vyhrať, ale ťažko sa u nich hrá. Mne osobne sa v Zlatých Moravciach zvyklo dariť, doteraz som tam prehral asi len raz. Chceme vyhrať, ale s tým ideme do každého zápasu. Musíme bodovať, je už najvyšší čas ukončiť túto sériu,“ hovorí 194 centimetrov vysoký gólman. Pridáva aj recept, ktorý by v sobotu mohol platiť: „Každý jeden z nás musí na ihrisku odovzdať viac. Ak necháme srdce na trávniku, tak si myslím, že vyhráme.“
Tofiloski si pred tromi rokmi v prípravnom stretnutí proti Nórsku pripísal svoj dosiaľ jediný štart za macedónsku reprezentáciu. Okrem toho bol viackrát na lavičke, pozvánku dostal naposledy koncom roka 2014. „Momentálne sa nám nedarí v klube, takže šanca na návrat je malá. Určite by som si však niekedy ešte rád zachytal za reprezentáciu. Sme malá krajina, pre nás je úspechom každé víťazstvo. Kvalitu máme v terajšej dvadsaťjednotke, zišlo sa v nej veľa dobrých mladých hráčov, ktorí majú šancu postúpiť na Euro 2017 v Poľsku. A ktovie, možno sa nám raz podarí prebojovať na veľký turnaj aj s áčkom. Chytať tam by bolo niečo neuveriteľné.“
Tridsaťročný odchovanec Pobedy Prilep býva v Dunajskej Strede aj so svojou rodinkou - manželkou Vesnou a synmi, trojročným Hristijanom a Alexejom. Ten bude mať v piatok šesť mesiacov. „Našli sme si bývanie priamo v meste. Pre deti je výborné, že si môžu kedykoľvek zahrať s dcérou Marina Ljubičića. Po toľkých rokoch sme si už na Slovensku zvykli, páči sa nám tu. Ľudia sú milí a priateľskí,“ dodáva Darko Tofiloski, ktorý v júli tohto roka podpísal s naším klubom zmluvu na jednu sezónu, s opciou na ďalší rok.
Zdroj: fcdac.sk
