Dnes je Popolcová streda, v rímskokatolíckej cirkvi začína 40-dňový pôst

Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“

Kresťanstvo má viacero pôstnych období cez rok, hlavné pôstne obdobie (vo východných cirkvách nazývané Veľký pôst) je štyridsať dní pred Veľkonočnými sviatkami.

Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu.

Pôst je obdobie, v ktorom si človek dobrovoľne úplne alebo čiastočne odriekne jedlo, alebo iné pôžitky.
Pôstne obdobie sa v rímskokatolíckej cirkvi (teda v západnom obrade) začína Popolcovou stredou a končí sa Veľkým piatkom. Do pôstnych dní sa v západnom obrade nerátajú nedele.

Podľa pôstneho poriadku Rímskokatolíckej cirkvi sú dni prísneho pôstu predovšetkým Popolcová streda a Veľký piatok, keď je prikázané (bez možnosti nahradenia iným skutkom pokánia):

- zdržiavať sa mäsitých pokrmov (je záväzný od 14. roku veku do konca života)

- je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku). (V Cirkvi sa traduje úzus raz dosýta a dvakrát do „polosýta“.)

Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. Pôst od mäsitých pokrmov však treba zachovať, pokiaľ na to nie je mimoriadne vážny dôvod.

Za pôstny deň sa považuje každý piatok v roku, ale pôstny úkon je ľubovoľný.