Eric Davis: Trpezlivosť sa nám vyplatila

Eric, gratulujeme k druhému gólu v sezóne. Ako si videl kľúčovú situáciu včerajšieho stretnutia?

„Pred priamym kopom mi dodal sebavedomie Zsolt Kalmár, ktorý povedal, že dám gól. Veril som si aj ja. Videl som, že brankár postavil iba dvojčlenný múr, vystrelil som a mám veľkú radosť, že lopta skončila v sieti. Samozrejme, po góle som bol veľmi šťastný, pretože to bol veľmi náročný zápas. Súper nám nedal veľa priestoru, dobre zhusťoval obranu. Po góle mi spadol kameň zo srdca a teším sa spolu so spoluhráčmi, fanúšikmi a svojou rodinou.“

Podobne ako proti Prešovu, aj do zápasu so Senicou sme vstupovali v roli favorita. Prečo sme podľa teba hľadali tak ťažko kľúč k úspechu?

„V takýchto zápasoch je dôležité nestrácať trpezlivosť. Proti mužstvám, ktoré sú v tabuľke nižšie a prehusťujú obranu, je dosť náročné sa presadiť. Musíme veriť tomu, že aj v závere zápasu môžeme streliť gól, čo sa, našťastie, včera potvrdilo. Mali sme príležitosti už v prvom polčase a keby sme a ujali vedenia, uvoľnil by sa nám väčší priestor a mohli by sme viac útočiť cez krídla. Nakoniec sa nám trpezlivosť vyplatila, a to je odkaz aj do budúcich zápasov.“

Jednu zo spomenutých gólových príležitostí v prvom dejstve si mal práve ty.

„Situáciu som chcel riešiť prvou myšlienkou: vystreliť a trafiť bránu. Bol som trošku v záklone, preto som tesne prestrelil. Podobnú šancu v prvom polčase mal aj Ashi (Ashiru).“

Septembrový program mužstva je dosť náročný, aj s pohárovými odohráme dokopy sedem súťažných stretnutí. Znamená to menej tréningov a viac zápasov. Vyhovuje ti to?

„Zatiaľ sa nám to darí zvládať, snažíme sa hrať v každom zápase naplno, nezávisle od mena súpera. Po každom stretnutí je dôležitá dobrá regenerácia. Zatiaľ je to v poriadku. Viac ma baví hrať ako trénovať.“

Po poslednej reprezentačnej prestávke prišla za tebou tvoja rodina. Ako sa im u nás páči?

„Rodina mi veľmi pomáha a som šťastný, že manželka a dcérka sú tu so mnou. Som na ne pyšný, v Dunajskej Strede ostávajú do konca jesennej sezóny. Začiatkom decembra by mali odísť domov, ale verím, že sa vrátia v januári. Ich prítomnosť je pre mňa veľkou motiváciou navyše.”

Zdroj: fcdac.sk