Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s tancovačkou. V mestách sa tradícia fašiangov spája s plesmi a bálmi.
Organizovanie plesov a bálov patrí neodmysliteľne k histórii celej Európy. Tieto slávnostné spoločenské udalosti sú v prvom rade spojené s tancom, ale rovnako dôležitou bola myšlienka stretávania sa ľudí. Tento význam plesov a bálov sa zachoval dodnes. Stále ide o spoločenskú udalosť, pri ktorej sa chcú ľudia zabaviť, zatancovať a stretnúť sa s priateľmi.
V minulosti boli plesy výsadou šľachty, až sa postupne preniesli do života aj obyčajných mešťanov. V našich končinách sa tieto spoločenské udalosti organizujú od druhej polovice 19. storočia, pričom kolískou bálov je Francúzsko. Aj známy viedenský Opernball je pôvodom z Paríža. Práve úspechom opera Ballu sa dal inšpirovať v roku 1877 cisár František Jozef a v našich končinách sa po prvý krát uskutočnilo „koncertnému soireé“. Z tohto obdobia je známa aj tradícia „predtancovávania“ , čiže otváranie plesov profesionálnymi tanečníkmi. Podľa počtu uvádzacích tanečníkov sa zvykla hodnotiť úroveň plesu. Plesy a bály sa od svojich počiatkov konali vždy v zimnom období, kedy počasie nedovoľovalo iné radovánky a šľachta sa tak mohla venovať zábave a tancu. Tanec ako taký patrí medzi najstaršie druhy umenia. Tancom človek vyjadroval svoje pocity, zážitky, túžby. Búrlivý rozvoj tanca nastal v 19. storočí v Rakúsku, kde vznikol valčík či v Čechách polka.
Plesy a bály boli vždy oslavou bohatstva, krásy a hojnosti. V minulosti sa na báloch nielen tancovalo, ale aj recitovalo a spievalo. Zvláštnu kategóriu tvorili maškarné bály. Dámy si masky vyberali na maškarný ples s rovnakým cieľom, ako si dnes vyberajú večernú róbu: chceli sa čo najviac páčiť. Masky sa väčšinou ponášali na divadelné kostýmy. Pre dámy boli obľúbené kostýmy kráľovien, víl noci či zimy a kvetín. Páni sa zas s obľubou obliekali za Turkov či Číňanov a nechýbali ani kostýmy ako harlekýn, domino či pierot.
Približne pred storočím boli obľúbené bratislavské bály, ktoré mali jedinečnú atmosféru a návštevníkov tvorili aj občania z Viedne a Budapešti. Typickými boli slávnostne vyzdobené priestory, kvalitná hudba a vždy veľký počet hostí, niekedy až niekoľko stoviek. Za spomenutie stojí napr. Ples práčok, Ples železničiarov, Ples záchrancov, Ples živnostníkov či Ples speváckych spolkov. Plesy sa konali v najväčších bratislavských podnikoch, v Albrechtovej záhrade, Pálffyho sálach, v kaviarňach Štefánia a Berlin, v priestoroch Robotníckeho domu, Občianskej strelnice, Mestského pivovaru či v hoteli Carlton.
Dnes na Slovensku už tradične otvára plesovú sezónu Ples v opere, ktorý sa koná vždy v historickej budove Slovenského národného divadla a je jednou z najväčších spoločenských udalostí roka. V súčasnosti plesy usporadúvajú nielen mestá či oficiálne inštitúcie, ale aj rôzne súkromné firmy a združenia.
Zdroj: salaonline.sk
