Tohtoročnú spomienku možno považovať za výnimočnú, keďže Doc. PhDr. Jozefovi Ravaszovi, PhD., riaditeľovi Inštitúcie pre romologický výskum , metodiku a praktickú aplikáciu so sídlom v Dunajskej Strede, sa splnil dávny sen, keď mohol pozdraviť prítomných na slávnostnom otvorení Etnografického múzea Rómovia na Žitnom ostrove.
Vo svojom uvítacom príhovore zdôraznil, že jedným z jeho dávnych snov po zmene režimu v roku 1989 bolo vytvoriť na Žitnom ostrove inštitúciu zaoberajúcu sa rómskou kultúrou, podobne ako Múzeum rómskej kultúry v Brne, ktorá by sa zaoberala problematikou kultúry, histórie a etnografie regionálnych a spádových oblastí maďarsky hovoriacich Rómov na Žitnom ostrove.
„Odvtedy prešlo 30 rokov a iniciatíva bola korunovaná úspechom predovšetkým zásluhou JUDr. Zoltána Hájosa a mestskej samopsrávy,“
- povedal Jozef Ravasz.
MUDr. Juraj Puha, zástupca primátora mesta Dunajská Streda, pozdravil prítomných v mene vedenia mesta a následne zdôraznil, že zakladateľovi múzea patrí poďakovanie: Podarilo sa mu premeniť nádeje minulosti na skutočnosť a jeho vytrvalosť bola korunovaná úspechom.
„Dnešné otvorenie múzea by malo byť aj oslavou rómskej menšiny a som presvedčený, že svojou prítomnosťou dokážeme pomôcť aj my. Je našou snahou nájsť riešenia vzniknutých problémov.
Vieme, že v súvislosti s otázkou rómskej komunity máme ešte veľa práce, ale všetci sme pripravení pomôcť. Čo je veľmi dôležité, je, aby bola vôľa na oboch stranách. Kto má záujem konať, nech ide príkladom! Vieme, že sila našej komunity tkvie v tom, ako sa staráme o tých najzraniteľnejších, ktorí sa nemôžu oprieť o iné ako o zmyslel pre zodpovednosť našej spoločnosti,“
-zdôraznil viceprimátor.
Po uvítacích príhovoroch sa k rečníkom pripojil zástupca primátora Attila Karaffa, spoločne prestrihli pásku a následne si prítomní mohli prezrieť múzeum, ktoré pre verejnosť otvára od 1. septembra.
Už po 18. raz sa schádzame pri Pamätníku rómskeho holokaustu na Rybnom trhu, aby sme si pripomenuli obete rómskeho holokaustu, tých takmer 3000 ľudí, ktorí boli zmasakrovaní na hrádzi pri Malom Dunaji medzi obcami Trhová Hradská a Topoľníky, a Ödöna Janovitsa, biskupského vikara, ktorý začiatkom roka 1945 zachránil dunajskostredských Rómov pred deportáciou - povedala prítomným moderátorka pietnej spomienky Mgr. Edita Tilajčíková a potom privítala zástupcov veľvyslanectiev viacerých krajín, popredné osobnosti okresu a mestskej samosprávy, medzi nimi primátora mesta Dunajská Streda JUDr. Zoltána Hájosa, viceprimátorov MUDr. Juraja Puhu a Attilu Karaffu, Doc. PhDr. Jozefa Ravasza, PhD., riaditeľa Inštitúcie pre romologický výskum, metodiku a praktickú aplikáciu so sídlom v Dunajskej Strede.
Jozef Ravasz pozdravil prítomných v mene Inštitúcie pre romologický výskum, metodiku a praktickú aplikáciu a samosprávy mesta Dunajská Streda a následne pripomenul, že už po 18. raz si pripomíname šokujúce udalosti spred 79 rokov, keď „ciganizmus je stále prítomný v celej Európe“.
„Vynára sa otázka: je pre najmladšiu rómsku generáciu rozhodujúce uvažovanie o rómskom národe a aký psychologický význam má pre nich zmysel pre identitu?“
- pýtal sa Jozef Ravasz.
„Rómovia si môžu získať rešpekt jedinou zbraňou – a tou je rozum, čo sa im po stáročia nepodarilo. ... Pre náš ľud je potrebné, aby nahliadol do svojho vlastného vnútra,“ dodal.
V mene splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Jána Hera sa prítomným prihovoril zamestnanec oddelenia regionálnej koordinácie Mgr. Jozef Koky.
„Udalosti druhej svetovej vojny, čo môže urobiť jeden človek druhému, sú varovným signálom aj do budúcnosti. Už nikdy neslobodno dovoliť nikomu prinášať rozhodnutia na rasistickom základe. Nádej nám však dáva to, že tento pamätník nám pripomína, že vždy budeme bojovať proti diskriminácii. Aj našim deťom treba ukázať, pripomínať im, že slnko svieti pre každého. Dbajme na to, aby sa takáto strašná vec už nikdy nezopakovala; tu ani nikde inde na svete,“ zdôraznil Jozef Koky.
József Berényi, vicežupan Trnavského samosprávneho kraja, v úvode svojho príhovoru povedal: z tých, ktorí zažili tú hroznú éru, už mnohí nie sú medzi nami, preto je dôležitou úlohou a zodpovednosťou našej generácie, aby sme si históriu stále pripomínali a prízvukovali: nikdy viac!
„Denne sme na sociálnych sieťach svedkami útokov na menšiny – je jedno aké – ktoré sa nedokážu dostatočne brániť, pretože ich je menej. Aj to je dôkaz, že sme sa nepoučili z 20. storočia. Slová majú totiž moc zmeniť našu súčasnosť a budúcnosť tým zlým smerom,“
- povedal podpredseda kraja.
„Skutočná empatia a tolerancia tkvie v tom, že moja sloboda končí tam, kde začína sloboda toho druhého – toto môže byť mottom súčasnosti; toho druhého musíme rešpektovať, nenapádať jeho hodnoty. Civilizácia, ktorá vie, kde sú jej hranice, je úspešnou civilizáciou budúcnosti. Neobmedzujme ostatných,“ zdôraznil József Berényi a následne dodal: „Je dobré, ak sa menšiny cítia v krajine dobre, pretože všetci predsa chceme žiť v mieri a porozumení v pokojnej, civilizovanej krajine."
V mene Veľvyslanectva Maďarska v Bratislave sa k zúčastneným pri príležitosti výročia brutálneho masakru prihovorila tajomníčka I. triedy Dr. Kata Szebelédi.
„Skláňame hlavy pred pamiatkou obetí, ktorými boli obyčajní ľudia, ktorých sme stratili kvôli nezmyselnej nenávisti. Nezmyselná genocída nie je len súčasťou života Rómov, ale epizódou zo spoločného osudu nás všetkých. Nezabúdame, nesmieme zabudnúť na obete a nesmieme zabudnúť ani na to, akú zodpovednosť nesieme – táto zodpovednosť je večná,“
- pripomenula vo svojom príhovore 1. tajomníčka.
Po slávnostných príhovoroch zaznela slovenská, maďarská a rómska hymna a následne účastníci položili vence spomienky k pamätníku rómskeho holokaustu.
Naše zábery, ktoré vznikli pri slávnostnom otvorení Etnografického múzea Rómovia na Žitnom ostrove a pri pietnej spomienke pri pamätníku rómskeho holokaustu si môžete pozrieť v našich fotogalériách.
Text a foto: Vince Rózsár
Toto ste už čítali?
Taraba sa dohodol s KDH na spoločnom zákone o odstrele medveďa
Podpredseda vlády a minister životného prostredia SR...
