Julien Bationo: Aj ťažké momenty ma posúvajú dopredu

Bati, na úvod nám povedz niečo viac o svojich futbalových začiatkoch, rodine a domove.
„Pochádzam z Pobrežia Slonoviny, kde futbal znamená pre ľudí obrovskú vášeň. Od malička sa môj život točil okolo tohto športu a veľmi rýchlo sa stal mojím životným smerom. Vyrastal som v rodine, ktorá ma vždy podporovala, aj keď sme nemali veľa prostriedkov. Rodičia ma naučili disciplíne, tvrdej práci a tomu, že sa nikdy nemám vzdávať svojich snov. Začínal som v uliciach Abidžanu, neskôr som sa dostal do akadémie a postupne som prechádzal do profesionálnejších štruktúr. Futbal pre mňa nie je len práca, je to spôsob, ako reprezentovať rodinu, región aj krajinu. Každý zápas je pre mňa príležitosťou ukázať, čo som sa naučil. Po začiatkoch doma som sa dostal do svojho prvého profesionálneho klubu, kde som spoznal náročnejší futbal s väčším dôrazom na taktiku a fyzickú pripravenosť.“

Do Európy si prišiel ako 18-ročný. Aké náročné obdobie to pre teba bolo a kto ti vtedy najviac pomohol?
„Odchod do Európy v osemnástich rokoch nebol jednoduchý. Opustiť rodinu, krajinu a všetko, čo som dovtedy poznal, znamenalo veľkú zmenu. Najmä na začiatku prišli pochybnosti, spoznával som nový jazyk, kultúru aj tempo života. Mal som však šťastie na silnú podporu. Moja rodina a agent pri mne stáli aj na diaľku a povzbudzovali ma, aby som zostal vždy sústredený. Veľmi mi pomohli aj spoluhráči a ľudia v kluboch, kde som pôsobil. Vďaka nim som sa dokázal adaptovať a prekonať ťažkosti. Dnes som hrdý na toto rozhodnutie, pretože ma posunulo bližšie k mojim snom a naučilo ma samostatnosti.“

Pred príchodom na Slovensko si pôsobil v Rusku a Arménsku. Čo ti dali skúsenosti z týchto krajín?
„Toto obdobie mi dalo veľmi veľa v mnohých smeroch. V Rusku je futbal fyzicky aj takticky náročný, čo ma naučilo väčšej disciplíne a sile v súbojoch. V Arménsku je hra technickejšia a takticky menej viazaná, čo mi pomohlo prispôsobiť sa rôznym štýlom. Po osobnej stránke ma tieto skúsenosti naučili samostatnosti a rýchlej adaptácii na nové prostredie, jazyky a kultúru. Dnes mi to veľmi pomáha aj na Slovensku.“

Do DAC-u si prišiel koncom leta, no pre administratívne prekážky si nemohol hneď hrať. Ako si prežíval to obdobie?
„Úprimne, bolo to veľmi náročné. Prišiel som nadšený a plný odhodlania, no nemohol som hrať zápasy. Hráča frustruje, keď každý deň tvrdo trénuje, ale nemá možnosť to ukázať na ihrisku. Chýba vám rytmus aj emócia z hry. Snažil som sa to však otočiť na pozitívum a pracoval som ešte viac na fyzickej aj taktickej stránke, sledoval som zápasy a učil sa požiadavky trénera. Aj mentálne ma to posilnilo, pretože som sa naučil trpezlivosti.“

Podarilo sa ti už zabývať v Dunajskej Strede? S akými výzvami sa tu stretáva mladý hráč z Afriky?
„Cítim sa tu veľmi dobre. Od prvého dňa som cítil podporu klubu, spoluhráčov aj fanúšikov, čo mi veľmi pomohlo. Samozrejme, sú tu výzvy, najmä počasie, keďže zima je úplne iná než v Afrike. Ďalej jazyk a kultúra, na ktoré si potrebujem zvyknúť. A tiež vzdialenosť od rodiny. Postupne je to však čoraz jednoduchšie a tieto skúsenosti ma robia silnejším.“

Súťažný debut v drese A-mužstva si zažil v decembri proti Trnave (3:1) a následne si nastúpil aj v Podbrezovej (1:0). Ako si na tie zápasy z konca jesene spomínaš?
„Derby proti Trnave bude pre mňa vždy špeciálne. Cítil som kombináciu hrdosti, emócií aj mierneho tlaku. Nastúpiť, cítiť dôveru trénera a pomôcť k víťazstvu je niečo nezabudnuteľné. Skúsenosť z Podbrezovej bola iná. Tam to bol viac taktický a defenzívny výkon, ale rovnako dôležité víťazstvo. Ukázali sme charakter a získali tri body. Pre mňa to bola ďalšia cenná skúsenosť.“

Jar si nezačal ideálne, hneď v prvom kole proti Slovanu si dostal červenú kartu po dvoch minútach pobytu na trávniku. Čo ťa ten moment naučil?
„Bol to veľmi ťažký moment. Dostať červenú kartu tak rýchlo po príchode na ihrisko je ťažké prijať. Cítil som frustráciu a sklamanie. S odstupom času mi to však pomohlo rásť. Naučil som sa lepšie zvládať emócie a zachovať si chladnú hlavu. Najdôležitejšie je, ako na podobné situácie zareagujete. S pomocou trénerov a spoluhráčov som sa vrátil silnejší.“

Po uplynutí trestu si sa prebojoval do základnej zostavy. Ako to vnímaš?
„Bral som to ako nový začiatok. Pracoval som ešte viac, aby som ukázal, že dokážem mužstvu pomôcť. Miesto v základnej zostave ma veľmi teší, zároveň je to aj veľká zodpovednosť. Dôvera trénerov a klubu je veľmi dôležitá, dodáva mi sebavedomie a motiváciu. Teraz je najdôležitejšie podávať trvalo dobré výkony.“

Víkendový zápas proti Slovanu bol tvoj šiesty v Niké lige, tretíkrát v rade si odohral celých 90 minút. Ako si prežíval derby?
„Bol to veľmi intenzívny zápas, v ktorom rozhodovali detaily a každý súboj. Takticky bol veľmi náročný, museli sme byť maximálne sústredení. Atmosféra bola úžasná, fanúšikovia nás hnali dopredu. Práve v takýchto zápasoch človek pochopí, čo znamená derby a prečo vlastne hrá a miluje futbal. Výsledok nás síce môže mrzieť, ale aj takéto zápasy nás posúvajú ďalej.“

V nedeľu hráme opäť doma, tentoraz privítame Michalovce, ktoré naposledy zdolali Žilinu. Aký zápas to podľa teba bude?
„Očakávame veľmi intenzívne stretnutie. Najdôležitejšie však je sústrediť sa na seba a presadiť sa našimi zbraňami a naším herným štýlom.“

Mimochodom, ako sa pripravuješ na súperov, proti ktorým si ešte nehral?
„Snažím sa zamerať na každý detail a pripraviť sa veľmi zodpovedne. Na tréningoch pracujem na rôznych herných situáciách a venujem sa aj mentálnej príprave, predstavujem si rôzne scenáre zápasu. Dôležitá je aj regenerácia, správna strava a kvalitný spánok. To ma dokáže pripraviť fyzicky aj mentálne.“

Reprezentoval si Pobrežie Slonoviny do 20 rokov. Snívaš aj o seniorskej reprezentácii?
„Určite áno. Už reprezentovať rodnú krajinu v kategórii U20 bola veľká česť, ale mojím cieľom je ísť ešte ďalej. Hrať za seniorskú reprezentáciu by bol splnený sen. Každý deň na sebe pracujem, aby som si túto príležitosť zaslúžil. Reprezentovať svoju krajinu na najvyššej úrovni je pre mňa obrovská motivácia.“

dac1904.sk