Kniha pre „veriaceho z ulice” a „neveriaceho”

Publikácia  autora, ktorý je okrem iného aj riaditeľom dunajskostredského Inštitútu Boldog Batthyány-Strattmann László, univerzitným kňazom a šéfredaktorom týždenníka, je zbierkou jeho próz uverejňovaných v Žitnom ostrove.

„Pracovným prostriedkom farára je jeho reč” – začal Albán József. „Reč  – ktorú slovo »len« sprostredkúva. A táto reč už má vlastný život. Zodpovednosť, výzor, hoci aj lesk. Silu, pohyb. Reč môže byť zdvihnutou rukou, môže byť povzbudením, pohladením alebo chirurgickým skalpelom ktorý otvára a presne bolestivo zareže. Ale reč sama osebe je málo. Lebo – priznajme – každý má niečo na srdci… Treba to vypovedať – ale ani to ešte nestačí. Lebo to, ako to vypovieme, je dôležité. Postúpme znova o stupeň vyššie: Pracovným prostriedkom farára je ODKAZ. Reč je forma, slovo je materiál, ale podstata je vždy odkaz.”

Potom dodal: „Ale autor  – v mojich očiach – nie je autorom v prvom rade. Autor je farár. Ktorého pracovným prostriedkom je slovo, reč a odkaz. Táto publikácia je teda o tom: Nie jednoducho o sile slov, ale o sile reči a odkazu… Lebo pre kresťana a farára to znamená to isté. Nepotiahnime ústa, nemávnime, keď počujeme: Boh je láska! Len preto, že to mnohí zneužili, len preto, že to znie sladko a idealisticky – neotočme sa mu chrbtom…; naopak, pozrime sa mu zoči-voči!

Tak, práve v tomto pomôže táto kniha a v nej sa nachádzajúce texty. Jeho výhodou je to, ako to robí: Necituje Bibliu, cirkevných otcov a teológiu… Odkaz odovzdáva tak, že rozpráva.”

Podľa Póda Erzsébet „ak by neboli slová, nenašli by sme cestu k myšlienkam iných ľudí,  k ich duši. Proste k inému.” Potom pokračovala: „Herdics György používa slová presne. Majstrovsky sprostredkúva slová čitateľom. Čerpá z aktuálnych udalostí života, prostredníctvom príkladov ukazuje jednoduchému čitateľovi cestu k Bohu a k sebe samému..”

Šéfredaktorka  Csallóköz – Žitný ostrov poukázala aj na „vnútorné línie“ publikácie: „Texty zahŕňajú všedné témy a oblasti všedného dňa. Hovoria o minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Čo mi však robí zvlášť radosť, hovoria o materinskej reči a dôležitosti jej ochrany.”

Póda Erzsébet napokon vyzdvihla: „V dnešnom zvláštnom, hlučnom svete je potrebné ukazovať cestu.  Keď už zriedka vezmeme do rúk modlitebnú knižku a zriedka nastane okamih na stíšenie sa. Snáď akoby sme sa báli stíšiť sa.”

Večer obohatilo čítanie a hudobná produkcia, zavŕšil sa priateľskými rozhovormi a autor podpisoval záujemcom svoju knihu.