Kovács Koppány: Mnoho spevákov sníva o tom, že si raz zaspieva Nélküled v MOL Aréne

Začnime od konca. Zrejme ani teba nenapadlo pred derby s Trnavou, že to bude nadlho posledný zápas na našom štadióne...
„Určite nie. Táto situácia všetkých šokovala. V amerických filmoch síce radi vidíme niečo podobné, ale zažiť to na vlastnej koži je podstatne viac šokujúce. Pevne verím, že svet čo najskôr zvíťazí nad vírusom a všetko sa vráti do pôvodných koľají.“

Vráťme sa ku klubovej hymne Nélküled. Aký je to pocit spievať ju spolu s toľkými fanúšikmi?
„Môžem kľudne vyhlásiť, že je to sen mnohých spevákov. Text piesne spája. Ani by ste neverili, koľko ľudí vo svete sleduje zápasy DAC-u a spieva spolu s nami. Nedávno sme boli na americkom turné, kde som stretol tamojších Maďarov, ktorí presne vedeli, pred ktorým zápasom som túto pesničku spieval. Neskutočné! Nélküled je o súdržnosti, k čomu prispieva aj atmosféra na štadióne, ktorú vytvárajú fanúšikovia tým, ako celý zápas vytrvalo povzbudzujú.“

Patríš k spevákom, ktorý mali možnosť viackrát u nás spievať klubovú hymnu. Ktoré boli pre teba tie najpamätnejšie zápasy?
„Pre mňa je vždy sviatkom, keď ma požiadajú spievať s fanúšikmi DAC-u. Ešte aj teraz sa mi zakaždým chvejú nohy a na rukách mám zimomriavky.“

Máš prípadne nejaký sen v súvislosti s touto skladbou a MOL Arénou?
„Verím, že raz sa nám už konečne podarí vystúpiť v trojici Három Királyok (Vadkerti, Derzsi, Kovács), lenže málokedy sa stane, aby sme mali všetci naraz voľno v deň zápasu. Nakoľko naša kapela Rómeó Vérzik má práve 25 rokov, rád by som si zaspieval s naším gitaristom Ricsim, ktorý má tiež veľmi dobrý hlas. Verím, že nám to v tomto roku vyjde.“

Mimochodom, aký je tvoj vzťah k futbalu?
„V detstve som aktívne hrával, ako dvanásťročný som chodil na tréningy v Šamoríne. Mal som rád futbal, čo platí dodnes, ale nikdy som nemal rád behy. Žiaľ, bez toho futbal nefunguje. Veľmi rýchlo som však začal s hudbou a gitarou a hneď som zistil, že aj tým sa dá zapôsobiť na dievčatá a pritom ani nemusím vypľuť dušu (smiech). Futbal mi teda zostal v rovine fandenia. Naživo sledujem len DAC, predtým to bol Šamorín. V telke pozerám len zápasy maďarskej reprezentácie a veľmi sa teším, že v nej hrajú Zsolt Kalmár a Máté Vida. Držím im palce, aby to v kariére ďaleko dosiahli.“

Hudobníci a futbalisti sa teraz ocitli v podobnej situácii, nútene odpočívate. Ako vnímaš súčasný stav spôsobený koronavírusom?
„Myslím si, že je to najväčšia rana, aká mohla postihnúť hudobný aj športový svet. V posledných dňoch sa toho veľa zmenilo a obávam sa, že veľké zmeny nás čakajú aj v nasledujúcich týždňoch. Hovoril som s mnohými hudobníkmi-kolegami po telefóne. Snažíme sa podporovať jeden druhého, aby sme neklesali na duchu. Mnohí z nich žijú z mesiaca na mesiac, niektorí na veľkej nohe, a teraz je po všetkom. Mnohí majú vážne obavy o svoju budúcnosť. Viac kolegov si v tejto situácii uvedomí, že musia stáť na viacerých nohách. S kapelou pôjdeme v apríli do štúdia nahrať nový album. Teraz, keď som doma s rodinou, koncentrujem sa len na nich a na hudbu. Snažím sa vidieť veci pozitívne, ale ak táto situácia potrvá ešte mesiace, ani pre mňa to nebude jednoduché... V najbližších dňoch a týždňoch bude určite potrebná veľká spoločenská angažovanosť a súdržnosť. Teraz dostane skutočný zmysel to, o čom spievame v klubovej hymne.“

zdrj: dac1904.sk