Aká cesta viedla z tvojej rodnej obce Jászboldogháza do talianskeho SPAL-u?
„S futbalom som začínal u nás v dedine, ešte ako škôlkar. Na jednom turnaji si ma všimli tréneri zo Zagyvarékasu a keďže boli lepší ako my, išiel som k nim. Strávil som tam niekoľko rokov, bolo to príjemné, aj trénera som si obľúbil. Nasledoval Szolnok, čo už bola vyššia úroveň. Po troch rokoch v Szolnoku, ako trinásťročný, som sa sťahoval do budapeštianskeho MTK. Do hlavného mesta som išiel sám, býval som na internáte. Po troch rokoch v Budapešti si ma v zápase reprezentácie všimol SPAL. Môj agent sa tam išiel pozrieť na podmienky a keďže bolo všetko fajn, v lete 2019 sme sa rozhodli pre prestup do Talianska.“
V klube z mesta Ferrara si strávil tri roky. Čo ti dali?
„Keďže taliansky futbal je predovšetkým o defenzíve, veľa som sa naučil ako obranca. Toto obdobie mi dalo veľa aj po ľudskej stránke, keďže som v šestnástich odišiel žiť sám do zahraničia. Najprv som býval na internáte, neskôr v apartmáne so spoluhráčmi. Za tie tri roky som sa naučil jazyk, čo bolo dôležité, pretože angličtinu Taliani moc neovládajú, hoci ani ja som ňou dobre nerozprával. Po tom, ako som sa už dohovoril po taliansky, vedel som komunikovať s každým.“
V lete 2022 prišla ponuka DAC-u. Čím ťa klub presvedčil?
„Môj pôvodný zámer bol pokračovať v Taliansku a zabojovať o miesto v tíme, nechcel som však v druhej lige vysedávať na lavičke. Okrem talianskej tretej divízie, Serie C, maďarskej prvej a druhej najvyššej súťaže bol alternatívou aj DAC. Z týchto možností sa mi najviac pozdávala práve ponuka Dunajskej Stredy. Pol roka som hral za Győr v NBII a momentálne sa pripravujem so žlto-modrými.“
Aká bola jeseň v Győri?
„Bol som milo prekvapený. Spoluhráči aj podmienky boli vynikajúce, našiel som tam všetko potrebné pre rozvoj. So sebou som bol viac-menej spokojný, aj keď sa mi nepodarilo skórovať, mal som len šance. Žiaľ, tri mesiace som nútene pauzoval pre zranenie, takže som dlho nehral.“
Nešlo o typické futbalové zranenie, zlomenú si mal kľúčnu kosť. Už je v poriadku?
„V 94. minúte pohárového zápasu proti Kecskemétu som po výkope brankára vyskočil hlavičkovať, jeden z protihráčov sa dostal podo mňa a ja som nešťastne spadol na chrbát a rameno. Zlomil som si kľúčnu kosť. Aj keď ju občas ešte cítim, zranenie je už minulosťou.“
Podľa pôvodných plánov si mal v Győri stráviť celú sezónu, no DAC ťa po polroku povolal späť. Ako si to prijal?
„Bol som veľmi šťastný, pretože práve toto bol môj cieľ. Tvrdo som pracoval, aby som bol v zime späť v Dunajskej Strede. Aj tu urobím všetko pre to, aby som si vybojoval miesto v mužstve. Chcel by som byť čo najskôr súčasťou základnej jedenástky ako jeden z dvojice stopérov.“
V Taliansku typickú zimnú prípravu nepoznajú, takže toto je tvoja prvá podobná skúsenosť medzi dospelými. Ako zvládaš záťaž?
„Príprava je dosť náročná, keďže som tri mesiace netrénoval, cez dovolenku som sa však snažil dostať do formy plnením individuálnych tréningových plánov. Tréningy sú tvrdé, ale myslím si, že každým dňom to zvládam lepšie, som čoraz sviežejší a silnejší.“
V čom je úloha stredného obrancu iná v DAC ako v tvojich predošlých pôsobiskách?
„Hráme s dvojicou stredných obrancov, kým v Győri sme hrali s tromi. V Taliansku to bolo tiež s dvomi. Útočníci neboli fyzicky silnejší ako my. V DAC je dôležité správne postavenie a tréner od stopérov žiada, aby hrali odvážne, nielen odkopávali loptu.“
Spestrením prípravy sú zápasy, z nich prvý už máme za sebou. Proti Soroksáru si absolvoval druhý polčas. Ako sa ti hralo?
„Myslím si, že som dobre zapadol do mužstva, rozumel som si so spoluhráčmi. Hrali sme dobre, chýbal akurát gól. Mali sme premeniť šance.“
Cez najbližší víkend sme mali hrať proti tvojmu bývalému klubu MTK. Je ti ľúto, že bolo zrušené toto stretnutie?
„Určite áno, tešil som sa na zápas, pretože v MTK poznám dosť veľa hráčov, bolo by fajn si s nimi pokecať. Rovnako rád si však zahrám aj proti Košiciam.“
Aké sú tvoje dlhodobé ciele?
„Chcel by som sa dostať do seniorskej reprezentácie, no najskôr musím pravidelne hrávať a podávať dobré výkony vo farbách DAC-u. S klubom túžim získavať trofeje. Dúfam v úspešnú jar, náskok vedúceho Slovana nie je veľký, pokúsime sa na nich zatlačiť.“
Dobrým príkladom ti môže poslúžiť András Schäfer, ktorý u nás zanechal výraznú stopu. Aj on išiel z vidieka do MTK, odtiaľ do Talianska, následne do DAC a momentálne hrá nemeckú Bundesligu.
„Rád by som napísal rovnaký príbeh ako on. Veľmi by ma to potešilo, pretože každý týždeň nastupuje v jednej z najsilnejších európskych líg. Kariéra Andrása Schäfera slúži ako skvelá motivácia, veď rovnako ako mnoho iných hráčov, aj ja snívam o tom, že si raz zahrám v jednej z top súťaží.“
dac1904.sk
