MDŽ za pripomenutie stojí aj dnes: Zistite viac o históriu tohto sviatku

Nie komunisti, ale Amerika     

Korene sviatku siahajú do Ameriky a s komunizmom nemajú nič spoločné. To je prvá mýlna domnienka, ktorú mnoho ľudí pokladá za samozrejmosť. Všetko to začalo v USA, po vzore kapitalizmu. Písal sa rok 1908. Ženy boli stále znevýhodňované, nemali dokonca ani hlasovacie právo. Preto sa rozhodli štrajkovať. Do ulíc New Yorku vyšlo 40 000 krajčírok a svoju nespokojnosť dali zreteľne najavo. Protesty boli úspešné a pracujúcim ženám sa podarilo vybojovať niekoľko výhod. Najdôležitejším úspechom bolo získanie hlasovacieho práva, 8 hodinový pracovný čas a zlepšenie špeciálneho zákonodarstva.

Prudký vzrast

Tieto udalosti neostali bez odozvy. Už v tomto roku 1908 sa stala posledná februárová nedeľa Národným dňom žien. Sviatok mal dosah zatiaľ len na území Ameriky. Ani ženy zo zvyšku sveta na seba nenechali dlho čakať. V Kodani roku 1910 prijali zástupkyne 17 štátov tento sviatok za medzinárodný. Ako dátum osláv sa stanovil 8. marec. V Rusku sa začal oslavovať až v roku 1913.

Ani my sme neboli pozadu

Medzinárodný deň žien sa dostal do povedomia aj u nás doma. Oslavy sa konali aj na Slovensku, dokonca ešte pred prvou svetovou vojnou. Počas nej bol však sviatok zakázaný a na niekoľko rokov tak zanikol. K obnove došlo až v roku 1921. V nasledujúcich rokoch boli iniciátorkami osláv práve komunistické ženy. Protestovali a vyzdvihovali socializmus, na druhej strane žiadali zavrhnutie kapitalizmu. Zo sviatku sa stala istým spôsobom každoročná revolučná akcia na podporu socialistického zmýšľania. Hlavnými témami sviatku bol boj proti nezamestnanosti, biede, hladu, snahy za rovnoprávnosť a lepšie podmienky nielen pre ženy, ale aj ich deti.

Nový režim, nový zmysel

Po nástupe nového režimu po skončení druhej svetovej vojny bol sviatok podporovaný aj vládou. Tak tomu bolo od roku 1948. Slúžil predovšetkým ako propaganda a mal politické zákulisie. Bujarými oslavami sa socialistická vláda snažila získať u ľudí popularitu. Medzinárodný deň žien sa stal oslavou nadobudnutej rovnoprávnosti. Ženy sa mohli angažovať v kultúre, vzdelanostnej, ekonomickej, spoločenskej i sociálnej sfére. Až na vyvolené výnimky však v drvivej väčšine neobsadzovali žiadne vedúce pozície.

Režim si čím ďalej tým viac upevňoval svoje postavenie. Ženy dostávali na pracoviskách karafiáty, predovšetkým kvôli cenovej dostupnosti a ich trvácnosti. V domácnosti boli ženy taktiež obdarúvané. Najbežnejšími darmi boli jenské misy, uteráky či iné doplnky do domácnosti. Tým ženy dostávali signál, že napriek svojim právam im patrí miesto v kuchyni.

Rýchly vzostup, ešte rýchlejší pád

Medzinárodný deň žien bol mimoriadne obľúbený a populárny, svedčí o tom aj uznanie OSN v roku 1975 za medzinárodný sviatok. Bujaré oslavy, úcta a vážnosť sprevádzali sviatok až do roku 1989. Po novembrovom prevrate sa stal sviatok terčom posmechu a znevažovania. Zrazu sa stal popri Dni matiek zbytočným a nepotrebným. V súčasnosti ho čím ďalej, tým viac ľudí odsudzuje a pokladá za bezvýznamný.

Napriek jeho rozporuplnej minulosti poznačenej socialistickou ideológiou si ženy zasluhujú úctu aj dnes a tento sviatok má stále svoj zmysel. Ženy totiž stále vo vedúcich pozíciách vidieť menej ako mužov a za rovnakú prácu ako muži majú neraz aj o tretinu nižší plat. Okrem toho, milé slovo, či kvietok, poteší srdiečko každej ženy. Takže páni, do diárov si poznačte dôležitý dátum: 8. marec.

Zdroj: plnielanu.sk