Milán Vitalis: Dôležité je víťazstvo

Milán, ako hodnotíš sobotňajší prípravný duel proti Hartbergu?
„V prvom polčase sme dominovali, vytvorili sme si aj niekoľko šancí. Naopak, súper nemal žiadnu nebezpečnú situáciu. V druhom polčase nás Samo Petráš dvakrát podržal, ale inak sa hralo medzi šestnástkami. Pri rozohrávke súperovho brankára sme vysoko napádali, čo sa nám celkom darilo. Začali sme to však nacvičovať až počas minulého týždňa, takže na tom ešte potrebujeme popracovať. Pre hostí to už bolo tretie prípravné stretnutie, vedeli sme, že majú kvalitné mužstvo, ktoré je štvrté v rakúskej lige. Nenakopávali loptu, boli trpezliví, vždy mali voľného hráča na prihrávku. Hartberg je silný súper, takže som spokojný, dôležité je víťazstvo.“

V druhom polčase sme nastúpili s jedenástkou, ktorej väčšina spolu ešte nikdy nehrala. Bolo náročné zvyknúť si na seba?
„Aj po prestávke sme hrali v rozostavení 4-4-2, ale bolo vidieť, že hlavne s mladými hráčmi nie sme zohratí. Ofenzívna fáza preto nebola taká plynulá, ale myslím si, že môžeme byť spokojní.“

Nastúpil si pod hrotom, čo nie je tvoja bežná pozícia. Ako sa ti hralo?
„Dokážem zahrať na hociktorej pozícii v rámci stredu poľa. Moje obľúbené posty sú osem a šesť, ale musíte zahrať dobre tam, kam vás tréner postaví. Tentoraz to bolo na pozícii číslo desať. Snažil som sa a uvidíme, čo na to povedia tréneri.“

Dvakrát si bol blízko gólu...
„Pri prvej strele som sa snažil trafiť bránku, no lopta sa točila smerom von. Bola to však perfektná prihrávka, keby do nej niekto vložil nohu či hlavu, určite by z toho padol gól. V druhom prípade som strieľal priamo na bránku, no minul som ju o pár centimetrov. Mám ešte čo nacvičovať.“

Aké boli prvé dva týždne prípravy? Ako sa cítiš a v čom sa toto obdobie líši od súťažného?
„Tréningy zamerané na kondíciu máme každé dva dni, čo počas sezóny nebýva zvykom. Osobne zvládam záťaž dobre, ja by som behal a posilňoval hoci aj každý deň. Mám pocit, že by som vládal ešte väčšiu záťaž, ale, samozrejme, prvoradé je mužstvo. Tréneri sledujú záťaž a nechcú nás preťažiť, aby sme sa nezranili. Keď vidia, že sme unavení, reagujú na to a my robíme to, čo treba.“

dac1904.sk