Back to top

Nad obeťami rómskeho holokaustu zaplakali aj nebesá

Publikované: 5. august 2024 - 7:14
Tento rok sme si 2. augusta v Dunajskej Strede už po devätnásty raz pripomenuli rómsky holokaust, ktorý sa odohral počas 2. svetovej vojny.
Nad obeťami rómskeho holokaustu zaplakali aj nebesá

Pietna spomienka sa začala recitáciou básne poeta Jozefa Ravasza „Smrť objímajúca ľadové kryhy“ v podaní Gyulu Zakála v maďarskom a Ildikó Virág v slovenskom jazyku. Následne svoju úctu obetiam vyjadrili deti navštevujúce komunitné centrum položením kvetín k pamätníku. Kultúrny program v úvode podujatia srdcervúcim hudobným príspevkom uzavrel husľový virtuóz Tamás Cseh.

Nasledovalo krátke zhrnutie z hrôzostrašnej histórie od moderátorky Edity Tilajčíkovej: „V noci z 2. na 3. augusta 1944 pri likvidácii najväčšieho nemeckého nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora  v Osvienčime-Brezinke odviezli do plynových komôr 2897 rómskych mužov a žien, vrátane starcov a detí…  Zároveň si pri tejto príležitosti pripomíname ďalší krutý masaker niekoľkých desiatok Rómov, ktorý sa stal na Veľký Piatok 1945 na hrádzi pri Malom Dunaji medzi obcami Trhová Hradská  a Topoľníky.  V ten večer členovia maďarského Nyilaskeresztes pártu (Strany šípových krížov) a maďarskí žandári zavraždili asi 60 ľudí.”

„V dnešný deň si pripomíname aj nadľudskú odvahu biskupského vikara Ödöna Janovitsa. Janovits v našom meste pôsobil od roku 1942. Vďaka jeho vystúpeniu a osobnej angažovanosti sa podarilo v roku 1945 zabrániť deportácii dunajskostredských Rómov,“ povedala moderátorka a potom menovite privítala významné osobnosti, ktorí svojou prítomnosťou poctili podujatie: medzi nimi zástupcov z veľvyslanectiev Maďarska, Rakúska, Slovínska a Nemecka na Slovensku, organizátorov Doc. PhDr. Józsefa Ravasza, PhD., riaditeľa Inštitúcie pre romologický výskum, metodiku a praktickú aplikáciu so sídlom v Dunajskej Strede a primátora nášho mesta JUDr. Zoltána Hájosa, jeho zástupcov MUDr. Juraja Puhu, MBA a Attilu Karaffu, ako aj ďalších hostí, riaditeľov a vedúcich predstaviteľov spoločenských a kultúrnych inštitúcií a politických strán.

Po privítaní prítomných sa diakon Csaba Olgyay pomodlil za spásu zosnulých.

"V mysli sa vraciame s odhodlaním do minulosti, pretože nesmieme nikdy zabudnúť na hrôzy  svetovej vojny... pretože nesmieme zabudnúť na našich predkov, s tým, že to je predsa minulosť," povedal úvodom svojho slávnostného príhovoru Jozef Ravasz, riaditeľ Inštitúcie pre romologický výskum, metodiku a praktickú aplikáciu.

Pamätník v Dunajskej Strede symbolizuje koncentračné tábory, kde zahynuli milióny ľudí len preto, že hovorili iným jazykom alebo sa líšili farbou pleti. Je to memento: nikdy neslobodno zabudnúť, akých strašných vecí je človek schopný. Preto je úloha učiteľov taká dôležitá, musia šíriť varovné slová, aby sa v budúcnosti nikdy nemohla zrodiť ani len myšlienka na ďalšiu svetovú vojnu,” upozornil Jozef Ravasz a potom krátko zhrnul udalosti rómskeho holokaustu na území Československa.

Na pietnej spomienke zorganizovanej na počesť obetí rómskeho holokaustu prítomných s veľkou úctou pozdravil aj primátor nášho mesta Zoltán Hájos.

Vo svojom príhovore primátor pripomenul, že v dejinách ľudstva sa stretávame s mnohými prípadmi prenasledovania, či dokonca zavraždenia skupín ľudí kvôli tomu, že boli príslušníkmi nejakého kmeňa, alebo kvôli náboženskému vierovyznaniu, či národnostnej príslušnosti. „V tomto roku si pripomíname 80. výročie židovského a rómskeho holokaustu, ktorý sa zrodil z klamu, ale rozmohol sa do celoštátnej mašinérie, ktorej cieľom bola úplná likvidácia európskych Židov a tiež Rómskej komunity. Zdá sa, žiaľ, ako keby sa ľudia nepoučili z temných stránok histórie, pretože aj v súčasnosti existujú skupiny ľudí, ktoré majú antisemitské a protirómske prejavy plné predsudkov a nenávisti.”

„Preto je dôležité, aby sme pri príležitosti výročí, ktoré nám pripomínajú hrôzy z minulosti, zvýšili svoj hlas proti takýmto alebo podobným prejavom. Je potrebné, aby sme zdôrazňovali dôležitosť mieru v spoločnosti, vyzdvihovali význam spolupráce našich komunít, veď jedine vzájomná úcta a rešpekt vyplývajúci z nej nám môže poskytnúť základ k tomu, aby sme – spoločnými silami - dokázali nájsť riešenia na globálne problémy našej planéty,“ zdôraznil Zoltán Hájos.

Ako tretí sa slova ujal Mgr. Eduard Čonka, riaditeľ odboru regionálnej koordinácie Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Tlmočil pozdrav Mgr. Alexandra Daška, splnomocnenca vlády pre rómske komunity, a následne poďakoval Dunajskej Strede za zorganizovanie pietnej spomienky, ktorá sa uskutočňuje už po 19-ty raz.

„Obeťami ideológie sú tí, ktorých zavraždili,” začal Čonka svoj príhovor.  Podobne ako predchádzajúci rečníci, aj on poukázal na to, že bez ohľadu na to, ako dávno sa tieto udalosti odohrali, ich účinky siahajú do súčasnosti a my ich nemôžeme „odbiť” slovami „bolo to dávno”. Preto musí byť náš odkaz čo najsilnejší. Musíme sa snažiť o to, aby sa zlepšilo postavenie Rómov v komunite,“ povedal a vzápätí dodal, že svedkov vtedajších zverstiev je čoraz menej, preto je našou úlohou odovzdať tieto poznatky ďalej. 

„Podanie informácií o holokauste by malo byť dôležitou súčasťou vzdelávania, aby sme sa mohli poučiť z chýb histórie. Je dôležité, aby o ňom vedela aj mladá generácia, len tak totiž môže vykročiť ďalej,“ konštatoval Eduard Čonka.

Po slávnostných slovách spomienka pokračovala slovenskou a maďarskou štátnou hymnou. Rómsku hymnu si prítomní mohli vypočuť v podaní Móniky Rigó, speváčky maďarskej a cigánskej piesne.

Potom k pamätníku obetiam rómskeho holokaustu položili vence prítomní hostia, delegáti veľvyslanectiev Maďarska, Rakúska, Slovinska a Nemecka na Slovensku, riaditelia, predsedovia zástupcovia úradov štátnej správy a samospráv, krajských, okresných aj mestských inštitúcií i politických strán.

Na konci tichej spomienky sa rozpršalo, akoby letný dážď chcel zmyť hrôzy minulosti. Po nebeských slzách sa zdalo, že čerstvý vzduch je akýmsi prísľubom novej nádeje pre spomínajúce zhromaždenie.

Ďalšie fotografie z pietnej spomienky si môžete pozrieť v našej fotogalérii.

Text a foto: Vince Rózsár 

Toto ste už čítali?

Cookies