Napísali o nás: Držať sa pevne v sedle

Stopér Dunajskej Stredy MATÚŠ MALÝ debutoval medzi mužmi už ako šestnásťročný

Stál za postrannou čiarou na Slovane a chystal sa vybehnúť na svoj premiérový zápas v najvyššej súťaži. Malo to byť striedanie symbolické, pretože jeho DAC už nemal šancu v prestížnom derby s bratislavským rivalom získať ani bod. Ligového debutu sa napokon šikovný stopér Matúš Malý nedočkal, počas pridaného času hlavný rozhodca hru ani raz neprerušil. Nič to neubralo na entuziazme talentovaného futbalistu. Rodák z Dunajskej Stredy, odchovanec a odmalička fanúšik žlto-modrých, verí, že využitá šanca príde na jar. Ako kapitán slovenskej reprezentácie do 19 rokov s ňou môže pri svojom prístupe k povinnostiam a prirodzenej inteligencii určite počítať.

S futbalom začínal v piatich rokoch. Na zelené trávniky ho to ťahalo vedome i podvedome. Loptu ako hráč totiž úspešne krotil už jeho otec a v rovnakých šľapajach pokračoval brat Dominik. To bol jeho prvý vzor. „Chodil som s ním na tréningy, bavilo ma chalanov sledovať, ale ešte viac hrať. Vtedy sme tu o súčasnej akadémii a o skvelých podmienkach v nej ani nechyrovali. Trénovali sme na dedine, kúsok od mesta, ale s veľkou chuťou. Žiadny iný šport sa tu robiť veľmi nedal, žili sme futbalom. Pamätám si zápasy na starom štadióne. Najlepší bol Leo Kweuke, ktorý neskôr prestúpil do Sparty Praha. Páčil sa mi jeho štýl, hoci on hral v útoku a ja v obrane,“ zaspomínal si na časy minulé Matúš Malý. Chvíľu to vyzeralo, že zo Žitného ostrova napriek pevnej vnútornej väzbe odíde. V ére iránskeho majiteľa Mohseniho sa na mládež veľmi nehľadelo. Presnejšie, ohľady sa nebrali na nič a nikoho. Logicky tí najlepší utekali do iných klubov. Brata Dominika zlanárili do Senice. Malé mesto zo Záhoria bolo vtedy baštou mládežníckeho i seniorského futbalu. Šikovný stredopoliar to dotiahol až do ligy. Paradoxne, dnes už futbal na profesionálnej úrovni nehráva. „Vyštudoval právo a v súčasnosti robí koncipienta v advokátskej kancelárii,“ vysvetlil Matúš.

Mladší z bratskej dvojice ostal verný farbám DAC. Postupne prešiel všetkými kategóriami. Ligu si zahral v pätnástke, sedemnástke i devätnástke. „Ani raz sme nevypadli, stále sme sa zlepšovali, klub silnel,“ povedal tínedžer so silným rodinným zázemím. Otec fandí synovi pravidelne doma i vonku. A má z chlapca radosť. Ten sa totiž postupne prepracoval do reprezentačných výberov od šestnásť až po devätnásťročných. V tom najstaršom si dokonca navliekal na ruku kapitánsku pásku. Tak to bolo aj v rámci prvej fázy kvalifikácie, keď doviedol Slovensko k postupu do Elite round. Respektíve, postaralo sa o to mužstvo pod vedením trénera Alberta Rusnáka staršieho. „Pre mňa je to obrovská česť viesť mužstvo ako kapitán. Zažil som to už v sedemnástke, teraz opäť. Nikdy nezabudnem na zápas proti Taliansku. Hoci sme ho už ako istý postupujúci prehrali 0:3, veľa som sa v ňom naučil. Za Talianov nastúpil na krídle Esposito z áčka Interu Miláno. Súboje s ním boli pre mňa doteraz najväčšou školou. Na vlastnej koži som precítil, akí dobrí sú tí najlepší hráči. Vyrovnať sa im môžete iba extra výkonom. Ešte dôležitejšie zistenie je, že sa to dá,“ skonštatoval Matúš Malý.

Postavou verný svojmu menu nie je, veď meria 193 centimetrov a váži 85 kilogramov. „Uvedomujem si, že musím nabrať viac svalovej hmoty,“ priznal sa okamžite. V dospelom futbale a najmä v strede obrany sú fyzické parametre rozhodujúce. Inak dunajskostredský odchovanec výzorom trochu pripomína Martina Škrtela v mladšom veku. „Bodaj by som sa k nemu výkonnostne aspoň trochu priblížil. Sledoval som ho v Liverpoole. Je obdivuhodné, čo dosiahol v kariére. V klube i meste o ňom hovoria s veľkou úctou,“ uviedol do problematiky zasvätený tínedžer. Práve klub z Anfield Roadu je totiž jeho obľúbený. „Bol som tam osobne, v minulosti za čias Torresa a Xabiho Alonsa i neskôr. Úchvatná atmosféra. Úžasní sú fanúšikovia a samozrejme aj hráči. Mne sa najviac páči Virgil van Dijk. Hrá s neuveriteľnou ľahkosťou, stíha organizovať celú obranu i presne rozohrávať,“ naznačil Matúš, aký herný spôsob mu je blízky. Nečudo, že zo súčasnej slovenskej reprezentácie mu za vzor slúži Milan Škriniar. „Hrá moderne, dnes to už inak nejde. Konštruktívnu rozohrávku do nás vštepovali od dorastu. Mal som mnoho výborných trénerov, najviac ma naučil v sedemnástke Martin Žamba. V súčasnosti pôsobí v reprezentačnom výbere Slovenska do 15 rokov. Všetci kladú teraz dôraz na to, aby obrancovia hrali konštruktívne. Portugalský tréner Helder bazíruje najviac na presnosti krátkych prihrávok. Pre neho je to základ a mne to vyhovuje. Len ako stopér sa musím naučiť vyhodnocovať mieru rizika, aby som sa vyhol zbytočným chybám,“ dodal obranca, ktorý ešte viac než Škriniara obdivuje zo slovenských reprezentantov Mareka Hamšíka.

Medzi mužmi debutoval v šestnástich. Hoci išlo iba o prípravu, potenciál Matúša Malého to nespochybňuje. Na konci jesene si takmer pripísal prvú ligovú čiarku. „Tri minúty som stál za postrannou čiarou, ale lopta sa do autu nedostala. Bolo by krásne zažiť premiéru na Slovane, hoci iba na pár sekúnd. Nevadí, že to nevyšlo, motivácia hrať ligu je aj tak silná,“ podotkol osemnásťročný obranca. Konkurencia v mužstve vicemajstra je tvrdá, ambície klubu vysoké. Miestenku do pohárovej Európy na Žitnom ostrove vnímajú ako povinnosť. Progres mladých hráčov ale tiež považujú za dôležitý. „V šatni je výborná atmosféra. Nielen medzi stopérmi, ale celkovo. Výborne vychádzam s Dominikom Kružliakom. On v mojom veku už hrával, určite sa od neho môžem veľa učiť. Predtým som to mal podobne s Ľubom Šatkom. Chalani sa mi snažia poradiť ako a kedy predskočiť útočníka, mentálne ma pripravujú na ligový futbal. Uvedomujem si, že musím byť trpezlivý a individuálne na sebe pracovať,“ predostrel osobné ciele Matúš Malý. Figúru na to, aby sa presadil v Dunajskej Strede, má. Nechýba mu futbalovosť a čo je ešte dôležitejšie, ani osobnostné parametre. V mládežníckych kategóriách potvrdzuje, že vie prevziať na svoje plecia zodpovednosť. Pri mediálnej komunikácii pôsobil dobre. Nesnažil sa zabíjať okolie falošným sebavedomím, no nebol ani prehnane vystrašený. Hovoril primerane veku, pôsobil inteligentne. Vystupoval skromne a zároveň cieľavedomo. Vo futbalovom raste mu pomáha, že si môže seniorské ostrohy brúsiť v druholigovom Šamoríne, ktorý sa od leta stal rezervou Dunajskej Stredy. Kôň aj jazdec sú teda nachystaní, chce to už len pevne sa držať v sedle.

OČAMI SPOLUHRÁČA
„Na svoj vek je Matúš veľmi dobre stavaný. Má výbornú rozohrávku. Zdobia ho vodcovské vlastnosti, v mládežníckych kategóriách sa nebojí prevziať zodpovednosť, medzi dospelými nie je zakríknutý. Tvrdo na sebe pracuje, charakterovo aj povahovo sedí do hráčskej kabíny, čo považujem tiež za veľmi dôležité. Patrí medzi najperspektívnejších futbalistov na Slovensku. Keď nepoľaví v úsilí, čaká ho pekná kariéra,“ povedal stopér a zastupujúci kapitán Dunajskej Stredy Dominik Kružliak.

KTO JE MATÚŠ MALÝ
* Narodil sa 11. júla 2001 v Dunajskej Strede.
* S futbalom začal už v piatich rokoch, keď sa snažil kráčať v šľapajach staršieho brata Dominika, ktorý si ako dospelý zahral najvyššiu súťaž v drese Senice.
* Od ligového debutu ho na Slovane delil jeden hvizd rozhodcu.
* Mládežnícky reprezentant do 16, 17, 18 a 19 rokov, viacnásobný kapitán mužstva.

Tento článok bol zverejnený dňa 23.1.2020 v tlačenej verzii denníka Šport, strana 5
Autor: MIROSLAV HAŠAN
Titulné foto: ŠPORT/JANO KOLLER

dac1904.sk