Nastala jesenná rovnodennosť

Rovnodennosť (aequinoctium) je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom alebo v jarnom bode.

Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka.

V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej pologuli jar. V deň jesennej i jarnej rovnodennosti je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc.

Odlišná je situácia na zemských póloch. Jesennou rovnodennosťou na severnom póle – v Arktíde – začína polročná polárna noc: Slnko zapadne a vyjde až po dni jarnej rovnodennosti. Opačná situácia vznikne na južnom póle – v Antarktíde. Tam sa začína polárny deň, ktorý bude trvať tiež pol roka.

Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka roku astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa, 29. februára, každý štvrtý rok. Začiatok tzv. astronomickej jesene nastáva v rozmedzí od 21. do 24. septembra.

SHMÚ