Sviatočné mňamky: Tradičné jedlá od Štedrého dňa až po Nový rok!

Na Slovensku sú tradičné vianočné jedlá veľmi rôzne a závisí to najmä od rodiny či regiónu, v ktorom žije. Na Štedrý deň sa napr. zvykne bežne raňajkovať vianočka, v niektorých rodinách sa dodržiava prísny pôst a ku stolu sa sadá až večer, inde sa obed nevarí a členovia rodiny si len niečo nájdu v chladničke a sú aj takí, ktorí si sviatočný deň užívajú plnými dúškami.

Z MINULOSTI

Kresťanstvo určilo trvanie vianočných sviatkov ako oslavu narodenia Krista v čase od 25. decembra do Troch kráľov 6. januára. Toto prepojenie postupne ovplyvnilo a ustálilo i charakter vianočných jedál. Medzi typické patrili tie, ktorým ľudová viera pripisovala v prenesenom význame vlastnosti vegetatívnej sily prírody, teda jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často sa používal mak a cesnak. 

Tieto jedlí zároveň symbolizovali vyvrcholenie vianočného pôstu, do polnoci 24. decembra, tzv. advent. Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlí, ktoré už nemuseli mať pôstny význam, a teda nechýbalo mäso, či rôzne zabíjačkové výrobky ako klobásy, jaternice a huspenina. Na Vianoce sa piekli rôzne koláče či pečivo a pila pálenka, hriate  a víno.

Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali rovnaké jedlá ako na Štedrý večer – polievka  z kyslej kapusty, strukovín alebo húb. Často aj  opekance s makom i vianočné oblátky. To isté platilo aj na Nový rok, s jedinou výnimkou, že z mäsa sa nemala jesť hydina ani zajac,, aby „neodletelo“ šťastie alebo „neodbehol“ majetok.

Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo. Na Slovensku sa sviatočné vianočné jedlí  líšia, vzhľadom na zvyky v jednotlivých regiónoch. Azda jedinou spoločnou črtou je dodržiavanie denného pôstu  štedrého dňa. 

Recepty na prípravu silvestrovského pohostenia nájdete TU!

ŠTEDROVEČERNÉ MENU

Predovšetkým treba zdôrazniť, že na slovenských štedrovečerných stoloch nikdy nechýbala ryba, v akejkoľvek podobe. Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína jedením oblátok s medom i cesnakom. Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka, ktorej druh závisí od tradícií toho ktorého regiónu. Takže sa okrem kapustnice so sušenými hríbmi a slivkami, podáva tiež rybacia, šošovicová, fazuľová či hrachová polievka.

Hlavné jedlo už tradične väčšinou  tvorí vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Na štedrovečernom stole  nechýbajú štrúdle či záviny s makom, tvarohom, orechmi a jablkami, z lístkového alebo kysnutého cesta. V ostatných rokoch sa už pôvodné tradičné menu mení, pribudli predjedlá, namiesto kapra sa konzumuje losos, pstruh, zubáč a pod. a tiež sa menej ryba smaží, skôr sa pripravuje na pare, masle či grile.

NA BOŽIE HODY A ŠTEFANA

Dva vianočné dni sa nesú v znamení rodinných návštev, takže voľba jedla je potom na hostiteľovi. Na 1. sviatok vianočný tzv. Božie hody  či narodenie Ježiša Krista a potom i na Štefana sa zvyčajne raňajkuje to isté, čo na Štedrý deň, prípadne sa dojedia zvyšky od večere (vyprážaný kapor so šalátom). Na slávnostný obec sa väčšinou pripravuje kačka, morka či hus s dusenou červenou kapustou a knedľou, príp. „chlpatými“ knedličkami  a z nápojov pivo alebo červené víno.