Podľa scenára by jej poslednou informáciou mala byť obyčajná nula - zero. Zvláštne, napriek tomu, že je už zbúraný jeden sektor, až teraz si uvedomujem naplno, že starý štadión odchádza... a asi nie som sám. Prečo?
Sú veci medzi nebom a zemou, ktoré nevysvetlíš...
Hm... Lúčime sa vlastne vecou a ja tu vykresľujem atmosféru, akoby sme ,,Zbohom“ adresovali ľuďom. Nie je to uletené? Podľa mňa nie.
Určite necíti rovnako ledva štrnásťročný šarvanec a zrelý päťdesiatnik. Ale gro ľudí sa lúči so súčasťou svojho života. Štadión s nazvem to príslušenstvom, bol náš domov, naša skrýša, naše útočisko. Náš ostrov slobody, náš veľkoobchod s nádhernými ľudskými vzťahmi, kamarátstvami , láskami, v ktorom sme nakupovali zo všetkých regálov. V hotovosti, prevodom aj na sekeru.
Zažili sme tu najväčšiu potupu, akú môže štát uštedriť svojmu občanovi – zmlátením a zastrašením. Oni: ,,Wŕŕŕrŕr!!!! Ukážeme vám svoju silu a neľudskosť. Len preto, lebo ste Maďari!“ My: (nevzlykajúc a hrdo) ,,Zbiť nás doma, na mieste kde je esencia nášho života, kde sa cítime bezpečne ako v brušku matky? Môžete byť krutejší a zákernejší? Môžete byť väčšie podlé kurvy?“
Moje srdce patrí samozrejme mojim najbližším, ale je v ňom miesto pre moju druhú najdrahšiu vec, pre môj milovaný futbal. A to čo dnes začína šeptať svoje v nedeľu už hlasné ,,Odchádzam!“, je súčasťou tohto futbalového sveta. Búraný štadión na Športovej ulici bol postavený dvakrát. Fyzicky a zároveň v našich dušiach a srdciach. Čochvíľa a ostane už len v nás. Kým takto cítime, tak sa ešte stále odlišujeme od tohto krásneho, ale zároveň nechutného sveta, ešte stále nie sme konzumenti odporného paškvilu menom moderný futbal. Momenty, ktorými sa zásadne odlišujeme od prevažnej väčšiny ,,kolegov“ z iných klubov, miest a regiónov.
Písať dnes o samotnom zápase? Používať slovká ako taktika, príprava, posily a ťukať mená ako Marić či Asanović? Ee... Nie... Až po zápase!
Začíname totiž plávať vo vlnách historických vôd viac ako storočného klubu. Nielen v nedeľu, ale týždne a mesiace... Spravili sme mnoho chýb, ale Futbal je paskuda. Raz za čas nechá svoju esenciu voľne prúdiť medzi svojimi ovečkami, aby pochopili svoje chyby a pochopili podstatu futbalu a podstatu duše ľudí, ktorí bez veličenstva Futbal vedia dýchať iba prerušovane...
Pripútajte sa prosím, ideme na to!
Tibor Poór
Toto ste už čítali?
5 titulov majstra Slovenska pre domáci klub Športujsnami
Cez víkend sa v dunajskostredskej športovej hale konali...
Vedúci Karate klubu IPPON sa domov vrátil so zlatou medailou
V sobotu, 2.novembra v Liptovskom Mikuláši usporiadali ...
