Počet samovrážd sa medziročne zvyšuje

Počet samovrážd na Slovensku neklesá. Práve naopak, oproti roku 2017 ich bolo za rok 2018 o 27 viac a nie je to problém len jednej generácie alebo skupiny ľudí. Dospievajúci sa k samovražde uchyľujú v dôsledku problémov s rovesníkmi, návykovými látkami alebo sexuálnym a fyzickým traumám. U dospelých najčastejšie bývajú spúšťačmi problémy v práci a manželstve alebo zvýšený stres.

Aj starší dospelí sa uchyľujú k samovražde v dôsledku komorbidných ochorení alebo mentálnych a fyzických porúch. Samovražda je ľudský fenomén, ktorý sa vyskytuje vo všetkých vekových skupinách, u oboch pohlaví a týka sa aj nás a našich najbližších.

V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. O samovraždu sa pokúsilo 773 ľudí, čo je, naopak, pokles o 68.

Medzi mužmi bolo vlani najviacsamovrážd vo vekovej skupine50 až 59 rokov(21 %),ženy páchali samovraždy najviac vo veku 60 – 69 rokov(21,3 %). Štatistika zachytáva aj 4 samovraždy maloletých detí (2 chlapci a 2 dievčatá) a 15 samovrážd mladistvých vo veku 15 až 19 rokov (11z nich sa týkalo chlapcov). V oboch kategóriách je to o jeden prípad viac ako rok predtým.

„Hlavnými motívmi  pri pokusoch o predčasné ukončenie života sú u detí konflikty a rodinné problémy, s odstupom nasledujú školské problémy,“doplnil generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš.

Až 44,5 %samovrážd bolo vykonaných za prítomnosti alkoholu alebo psychotropnej látky. Najčastejšie ukončili svoj život pod vplyvom alkoholu alebo psychotropnej látky mladí  ľudia vo veku 15 až 19 rokov (až 66,7 % z nich).

„Najviac samovrážd bolo v minulom roku v mesiacoch máj a január, najmenej v decembri. Čo sa týka dní v týždni, najčastejšie páchali ľudia samovraždy v pondelok (16,2 %), najmenej v piatok (12,9 %). Pre dobrovoľné ukončenie života si najčastejšie volili čas medzi 22.00 až 7.00.h,“ upresnil Blaškovitš.

Podľa územia trvalého bydliska bol počet samovráždv Trnavskom (11,5/100 000 obyvateľov kraja), Trenčianskom (11,4/100 000) a Banskobystrickom kraji (11,3/100 000) vyšší ako celoslovenský priemer (9,7/100 000). Samovražedné pokusy obyvateľov Trnavského (34,1/100 000) a Bratislavského kraja (25,3/100 000) výrazne prevyšovali celoslovenskú úroveň (14,2/100 000).

Čo sa týka sociálno-ekonomického postavenia majú od roku 2014 stúpajúcu tendenciu samovražedné pokusy pravidelne zamestnaných. V roku 2018 prevýšili počet nezamestnaných o 23 pokusov.

Z dlhodobého hľadiska je vlaňajších 533 dokonaných samovrážd menej ako priemer (548) za obdobie rokov 2001 – 2018. V tomto období boli maximá s počtom viac ako 600 prípadov hlásené v rokoch 2008 – 2010 a v roku 2013.

V sledovanom období od roku 2001 do 2018 výrazne prevažovali samovraždy mužov (84,9 %). Vlani po prvýkrát klesol ich podiel pod 80 % (425 prípadov).Naopak,podiel samovrážd žien vzrástol na 20,3 % s počtom 108 prípadov v roku 2018 a obidva parametre boli najvyššie od roku 2001.

Všetky varovné signály svedčiace o možnej samovražde treba brať vždy vážne.

• Snažte sa ohrozeného počúvať, snažte sa, aby hovoril o svojom probléme, buďte chápavý
• Vyjadrite mu svoju snahu pomôcť pri riešení problému
• Prediskutujte s ním iné možnosti riešenia, ako je samovražda
• Pri podozrení na samovraždu sa priamo pýtajte na samovražedné myšlienky, ak sú prítomné aj na konkrétne plány na jej uskutočnenie.
• Z blízkosti človeka ohrozeného samovraždou odstráňte možné prostriedky na uskutočnenie samovraždy (lieky, ostré predmety, zbrane)
• Snažte sa získať čas. Nenechávajte ohrozeného osamote, ostaňte s ním až do príchodu pomoci. Ak je kríza akútna, volajte lekársku záchrannú službu 155 alebo Linku dôvery 800 800 566!
• Nenechajte sa odhovoriť od pomoci – depresívne človek často svoj stav nedokáže posúdiť, alebo sa snaží možnosť samovraždy pred inými zaprieť.

Liga za duševné zdravie v spolupráci s Film Europe usporadúva od októbra 2018 cyklus filmových a diskusných večerov Duša a film. V prvej časti sa premieta film s problematikou z oblasti duševného zdravia (duševné ochorenia, rôzne psychologické problémy), v druhej časti s prítomnými divákmi diskutujú odborníci v danej problematike a ak je to možné, aj niekto, kto má s problémom osobnú skúsenosť. Filmy vyberá skupina odborníkov, ktorí aj diskusie moderujú (Breier, Ševčíková, Zimová), v spolupráci s filmovou novinárkou a kritičkou Kristínou Kúdelovou a dramaturgmi vo Film Europe. Diskusia je zameraná na problém zobrazený vo filme a nediskutuje sa k filmu ako celku.

Od októbra je naplánované rozšírenie celého cyklu Duša a film. Tvorený bude troma samostatnými podcyklami. Prvý z nich bude pokračovať v už nastolenom koncepte, ale pod novým názvom Duša a jej problémy. Druhý podcyklus s názvom Duša a spoločnosť sa bude zaoberať vplyvom aktuálnych spoločenských fenoménov, ako sú politika a zmeny v spoločnosti, na duševné zdravie jednotlivca, ale aj samotnej spoločnosti. Diskusie na túto tému bude moderovať Michal Hvorecký. Tretím podcyklom bude rozbor filmov známeho švédskeho režiséra Ingmara Bergmana s názvom Duša a Bergman, ktorý bude viesť Prof. Zuzana Gindl-Tatárová a Prof. MUDr. Jozef Hašto.

Zdroj: felvidek.ma