Práce ikonickej postavy slovenského sochárstva v Žitnoostrovskom múzeu

Prítomných privítala moderátorka podujatia Edit Tilajčík, medzi nimi aj kurátora výstavy Filipa Kruteka a Bohumila Chmelíka, básnika a vysokoškolského učiteľa, ktorý sa už niekoľko desaťročí zaoberá jeho tvorbou. Po jej krátkom exkurze vystúpili s kultúrnym programom žiaci dunajskostredskej Základnej umeleckej školy Márk Hunor Mészáros a Marcel Lakatos a ich učiteľka Zuzana Ladzianská-Pilátová. 

S udalosťami, ktoré predchádzali výstave, oboznámil prítomných kurátor výstavy Filip Krutek. Ako povedal, tieto diela ako stála výstava dostali v roku 2002 miesto vo vile Koppel v Trnave pod názvom Galéria Koniareka. Toho času je v rekonštrukcii a to prispelo k tomu, že práce sochára budú v rámci reprezentatívneho turné vystavené v rôznych výstavných sieňach po celej našej krajine. Výstava, ktorú tu je možné zhliadnuť do konca marca, poputuje potom najprv do  Múzea Bélu Löfflera v Košiciach, následne do Galérie Árvai v Dolnom Kubíne.

V dielach predstavujúcich výnimočnú postavu moderného slovenského sochárstva je kladený dôraz na komorné sochárstvo, ktoré najvýstižnejšie poukazuje na Koniarekovo progresívne výtvarné vyjadrovanie, v ktorom je rozpoznateľný najmä post-rodinovský štýl. Popri plastikách, portrétoch sa dostali na steny aj také snímky, ktoré ukazujú veľkorozmerné, na verejných priestranstvách umiestnené sochy umelca. Je tu vystavená aj prvá práca Koniareka, znázorňujúca jeho otca, ako aj, podľa našich informácií, posledná, zobrazujúca Leva Toltého.  

Lekár, básnik, vysokoškolský učiteľ Bohumil Chmelík porozprával prítomným zaujímavosti zo života Jána Koniareka, narodeného v roku 1878 vo Voderadoch.

Určujúca postava slovenského sochárstva sa už od mladých rokov zaujímala o sochárstvo. Pôvodne chcel byť námorníkom, ale otec ho odhovoril. Učil sa v Budapešti (kde bol žiakom aj Alajosa Stróbla), v Ríme, neskôr v Mníchove. Po ukončení štúdií pracoval v Belehrade ako učiteľ výtvarného umenia. V Srbsku sa stal známym a uznávaným umelcom, miestni ho dodnes považujú za svojho sochára.

Po návrate na Slovensko sa usadil v rodnej obci, ale vtedajší režim mu do cesty kládol mnoho prekážok. Zúčastnil sa svetovej vojny, vo frontových bojoch utŕžil zranenia s trvalými  následkami, ale keď mu okolnosti dovolili, pokračoval v tvorivej práci. Keďže po vojne nebol ochotný prijímať politické objednávky,  dá sa povedať, že žil v chudobe – ozrejmil bádateľ jeho života Bohumil Chmelík. Na podnet maďarských médií košickí novinári vypátrali, že Koniarek žije a tvorí. Články o ňom ho v tom čase znova vyzdvihli z ulity nepoznaného, dostával čoraz viac objednávok na sochy pre verejné priestranstvá, napokon sa stal docentom Fakulty maliarstva a sochárstva  Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Takto odovzdával ďalej svoje jedinečné vedomosti.

O živote sochára, ktorý zomrel v roku 1952, sa účastníci vernisáže mohli od Bohumila Chmelíka, ktorý jeho život skúma už asi 60 rokov, dozvedieť ešte aj ďalšie zaujímavosti.

Výstava venovaná dielu Jána Koniareka bude vo výstavnej sieni Žitnoostrovského múzea prístupná do 28. marca.

Snímky z vernisáže si môžete pozrieť v našej fotogalérii.

Text a foto: Rózsár Vince