Vzdelávanie za vlastné: štát lekárov na prax nepripraví

Odborný rozvoj sa tak stáva prirodzenou súčasťou praxe, ktorá často stojí na individuálnom nasadení lekárov. Významnú úlohu preto zohrávajú systematické vzdelávacie programy, ktoré prepájajú praktickú prípravu, moderné technológie a kontinuálny rozvoj naprieč celou kariérou lekára.

Prieskum organizácie Mladí lekári ukazuje, že slabá podpora vzdelávania, nedostatok praktických skúseností a vysoká administratívna záťaž vytvárajú prostredie, v ktorom sa odborný rast presúva na jednotlivcov, často bez systémovej opory. S kvalitou ďalšieho vzdelávania je nespokojná viac ako polovica (57,2 %) lekárov a len 14,8 % ho hodnotí pozitívne.

Vzdelanie áno, ale na vlastné náklady

Hoci je medicína jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odborov, až 84 % lekárov si ďalšie vzdelávanie financuje z vlastných zdrojov. Viac ako polovica zamestnávateľov im na odborný rast neprispieva vôbec. V priemere tak lekári investujú približne 656 eur ročne do toho, aby si udržali krok s vývojom medicíny.

Problém nie je len finančný. Takmer polovica lekárov nemá prideleného mentora a tí, ktorí ho majú, často hodnotia jeho prínos ako nedostatočný. Situáciu ďalej zhoršuje vysoká administratívna záťaž. Viac ako 59 % lekárov trávi papierovaním vyše 10 hodín týždenne. Čas, ktorý by mohli venovať pacientom, vzdelávaniu či rozvoju zručností, sa tak stráca v byrokracii.

Keď chýbajú špecialisti, tlak sa presúva na ostatných

Dlhodobý nedostatok špecialistov, najmä kardiológov, situáciu ešte viac komplikuje. Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku, no v mnohých regionálnych nemocniciach kardiológovia úplne chýbajú.

Prvý kontakt s pacientom tak často zabezpečujú internisti, všeobecní lekári alebo geriatri, ktorí si musia špecializované zručnosti priebežne dopĺňať nad rámec svojej odbornosti, aby vedeli reagovať na realitu praxe.

Simulácie a technológie ako súčasť riešenia

Lekári najčastejšie uvádzajú nedostatok vedomostí pri riešení akútnych stavov (71,5 %) a klinickom rozhodovaní (66,3 %).

„Lekári prichádzajú s veľkým množstvom informácií, no často bez skúsenosti, ako sa rozhodovať v konkrétnych klinických situáciách. Chýbajú im najmä simulačné tréningy a praktické školenia. Preto sa zameriavame na vzdelávanie, ktoré sa čo najviac približuje realite. Pracujeme s konkrétnymi prípadmi a rozhodovacími scenármi, vďaka čomu si lekári dokážu vybudovať istotu ešte predtým, než stoja pri pacientovi, “ vysvetľuje….. z organizácie Mladí lekári.

Aj preto vznikol program Kardio akcelerátor – Mladí lekári x Zentiva, ktorý okrem praktických skúseností pomáha lekárom získať väčšiu istotu pri riešení kardiologických pacientov a zároveň im dáva priestor na networking i nadviazať vzťahy s poprednými kardiológmi zo Slovenska aj zo zahraničia. Súčasťou programu je aj práca s najmodernejšími diagnostickými technológiami vrátane riešení využívajúcich umelú inteligenciu.

Lekári v prieskume upozorňujú aj na nedostatočnú pripravenosť na prácu s medicínskymi technológiami. Počas štúdia sa s nimi stretávajú len zriedka, hoci práve skúsenosť s modernými riešeniami môže výrazne ovplyvniť úspešnosť liečby.

„Lekárom dnes výrazne pomáhajú moderné medicínske technológie. Zrýchľujú diagnostiku, zjednodušujú prácu s dátami a odbremeňujú ich od opakovania rutinných činností. Kľúčovým však je, aby s nimi vedeli správne pracovať, interpretovať ich výstupy a zapojiť ich do rozhodovania o ďalšej liečbe. Technológia sama o sebe rozhodovanie nenahradí, ale výrazne pomáha lekárom, ktorí ju dokážu správne využiť,“

- vysvetľuje Vladimír Šolík, výkonný riaditeľ Siemens Healthineers.

Zároveň je dôležité, aby boli technológie dostupné aj v regiónoch, a aby lekári bez ohľadu na miesto pôsobenia mali rovnaké možnosti poskytovať pacientom kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

Ako ďalej?

Ak má slovenské zdravotníctvo dlhodobo zvládnuť rastúci tlak pacientov aj nedostatok špecialistov, bude musieť prejsť od individuálneho „doháňania vedomostí“ k systematickému vzdelávaniu, ktoré pokrýva celú kariéru lekára,  nielen jej začiatok. Bez tejto zmeny zostáva riziko, že zdravotníctvo bude aj naďalej stáť na osobnom nasadení lekárov, ktorí budú jeho systémové nedostatky priebežne vykrývať sami.

New School Communications/ Katarína Schneiderová