O klimatickej zmene je dnes už len ťažko možné hovoriť ako o probléme vzdialenej budúcnosti. Aj na Žitnom ostrove sú jej dôsledky čoraz citeľnejšie. Dlhšie vlny horúčav, suchšie obdobia, nedostatok vody, vysychajúca vegetácia či čoraz zraniteľnejšie zelené plochy ukazujú, že novým podmienkam sa musíme prispôsobiť.
Práve týmto témam bola venovaná piatková konferencia v dunajskostredskom Thermalparku, na ktorej okrem výziev súvisiacich so zmenou klímy predstavili aj viacero projektov, medzi nimi jeden slovenský a jeden český.
Pôvodný zámer podujatia súvisel predovšetkým s udržateľným cestovným ruchom a lepším využitím potenciálu krajiny. László Tóth však vo svojom úvodnom vystúpení poukázal na to, že aktuálna situácia pôvodné plány čiastočne zmenila. Horúčavy posledného obdobia, nedostatok vody a vysychanie krajiny totiž čoraz naliehavejšie nastoľujú otázku, ako dostupnú vodu lepšie zadržiavať a efektívnejšie využívať.
Účastníkov konferencie pozdravili aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič a podpredseda kraja József Berényi.
Viskupič vo svojom vystúpení uviedol, že časť kompetencií a rozhodovania v oblasti ochrany životného prostredia by bolo vhodné presunúť bližšie k regiónom, keďže práve na miestnej úrovni je možné najlepšie identifikovať problémy aj potrebné opatrenia. Zdôraznil význam ochrany zásob podzemných vôd Žitného ostrova a pripomenul, že environmentálne kritériá zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu aj pri investíciách samosprávneho kraja.
Ako príklad uviedol súťaž Ekologický čin roka, ktorú kraj organizuje už pätnásť rokov a ktorá podporuje environmentálne iniciatívy miestnych komunít. V obci Baloň sa napríklad s podporou kraja podarilo revitalizovať okolie miestneho jazierka a projekt neskôr získal aj ocenenie.
Viskupič zároveň poukázal na strategický význam regiónu z celoštátneho hľadiska. Vodné dielo Gabčíkovo a jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní energetickej stability Slovenska, rozvoj regiónu však podľa neho nie vždy zodpovedá tomuto významu.
Podľa jeho názoru by mal región predložiť vláde spoločný a konkrétne vyčíslený rozvojový plán. Jeho súčasťou by mohlo byť zlepšenie vodného hospodárstva, opatrenia proti vysychaniu krajiny, podpora zelených investícií, ale aj rozvoj cestnej, zdravotníckej a školskej infraštruktúry.
József Berényi vo svojom vystúpení vyzdvihol činnosť občianskeho združenia Dunavit. Ako uviedol, jeho aktivity sleduje od roku 2020. Združenie, ktoré bolo pôvodne aktívne najmä v okolí Šamorína, dnes čoraz viac pôsobí aj v ďalších častiach okresu Dunajská Streda.
Za mimoriadne dôležité označil zapájanie mladých ľudí do ochrany životného prostredia. O problémoch sa s nimi nielen diskutuje, ale združenie pre nich pripravuje aj praktické aktivity, napríklad čistenie Dunaja či ďalšie environmentálne podujatia.
Po vystúpeniach predstaviteľov Trnavského samosprávneho kraja nasledovala prezentácia projektov, ktoré realizovali občianske združenie Dunavit a jeho český partner MAS Brána Vysočiny s podporou programu Interreg V-A SK-CZ.
Jedným z najviditeľnejších výsledkov slovenského projektu je približne 40-kilometrová interaktívna trasa na Žitnom ostrove s desiatimi zastávkami.
Jej osobitosť spočíva práve v tom, že nevedie atraktívnou horskou krajinou, ale prevažne popri poľnohospodárskych plochách. Cieľom je ukázať, že aj nížinná krajina ukrýva množstvo prírodných a kultúrnych hodnôt, okolo ktorých často denne prechádzame bez väčšieho povšimnutia.
Na viacerých miestach trasy sú umiestnené informačné tabule s QR kódmi. Návštevníci si prostredníctvom interaktívneho kvízu môžu overiť svoje vedomosti a zároveň sa dozvedieť viac o Žitnom ostrove.
Hornú časť trasy už v júni predstavili počas organizovanej túry, dolnú časť budú môcť záujemcovia spoznať 12. septembra.
Súčasťou projektu sú aj viaceré praktické environmentálne opatrenia.
Patrí medzi ne obnova vegetácie pozdĺž poľných ciest, vytváranie ekologických koridorov, ktoré prerušujú rozsiahle poľnohospodárske plochy, ochrana pôvodných a starých odrôd ovocných stromov či budovanie dažďových záhrad.
Tie majú jednoduchú, no mimoriadne dôležitú úlohu. Pomáhajú zadržiavať dažďovú vodu priamo na mieste, aby z obcí neodtekala okamžite preč, ale mohla postupne vsakovať do pôdy.
Dôležitou súčasťou programu je aj environmentálna výchova. Deti sa prostredníctvom praktických aktivít, napríklad výrobou hmyzích hotelov, oboznamujú s významom biodiverzity a ochrany prírody.
Podobný prístup uplatňuje aj český partner projektu.
V okolí Tišnova vytvorili približne 15-kilometrovú interaktívnu trasu s ôsmimi zastávkami, ktoré návštevníkom približujú environmentálne hodnoty aj problémy miestnej krajiny.
Ani tu nejde len o čítanie informačných tabúľ. V informačnom centre si návštevníci môžu požičať meracie pomôcky, pomocou ktorých si môžu sami zmerať napríklad úroveň hluku, svetelné podmienky či teplotu vody.
Český projekt má zároveň aj rozmer cestovného ruchu. Región sa snaží dosiahnuť, aby návštevníci z neďalekého Brna neprichádzali len na niekoľko hodín, ale aby v okolí strávili viac dní. Jednotlivé obce sa preto neusilujú vystupovať ako konkurenti, ale ako súčasť spoločnej turistickej destinácie.
V regióne každoročne organizujú aj klimatickú konferenciu, kde po odborných prednáškach nasledujú exkurzie do terénu. Účastníci tak môžu na vlastné oči vidieť opatrenia na zadržiavanie vody, ochranu pôdy pred eróziou či zmeny v hospodárení s krajinou, ktoré sa v praxi uplatňujú už niekoľko rokov.
Na konferencii v Dunajskej Strede predstavili aj začiatok nového medzinárodného klimatického projektu, ktorý sa bude realizovať v spolupráci s českými a maďarskými partnermi. Jeho hlavná fáza sa začne v novembri a organizátori by o rok chceli predstaviť už prvé konkrétne výsledky.
Ďalšie odborné prednášky konferencie na konkrétnych príkladoch ukázali, aké zmeny prináša klimatická zmena do nášho regiónu.
Na stave parkov v Rohovciach a Hubiciach, ako aj lesoparku Pomlé v Šamoríne možno sledovať, ako sa mení miestny vodný režim a ako na tieto zmeny reaguje vegetácia. Takéto zelené plochy pritom majú oveľa väčší význam než len ako miesta oddychu.
Lesné pásy, aleje, staré riečne korytá a lesoparky totiž fungujú ako prirodzené ekologické koridory, ktoré umožňujú pohyb živočíchov v krajine. Ak tieto prvky zaniknú alebo zostanú od seba izolované, z dlhodobého hľadiska môže dôjsť k poklesu biodiverzity.
Jednou z dôležitých tém odborných vystúpení bolo aj zásobovanie ramennej sústavy Dunaja vodou. Odznelo, že lužné lesy a vedľajšie ramená dnes nedostávajú automaticky dostatok vody z hlavného koryta, a preto narastá význam aktívneho a premysleného vodného hospodárstva.
Podľa odborníkov riešenie nespočíva iba vo vysádzaní nových stromov. Mladé stromy totiž v dnešných klimatických podmienkach prežívajú ťažšie a dlhší čas potrebujú zavlažovanie a pravidelnú starostlivosť. Rovnako dôležité je preto zachovať existujúce parky, aleje a staršie stromy. Sucho navyše prináša aj ďalšie riziká. Vysušená vegetácia napríklad výrazne zvyšuje nebezpečenstvo požiarov.
Jedným z najdôležitejších odkazov konferencie bolo práve to, že voda patrí k najväčším prírodným bohatstvám Žitného ostrova. Samotný fakt, že ju máme pod sebou a okolo seba, však ešte nezaručuje, že jej bude vždy dostatok práve tam, kde ju potrebujeme.
Jednou z najdôležitejších úloh najbližších rokov preto nebude len ochrana vody, ale aj jej zadržiavanie v krajine. Popri veľkých investíciách pritom môže pomôcť aj množstvo menších miestnych riešení – zachovaná alej, dažďová záhrada, ekologický koridor alebo jednoducho zmena pohľadu na park, ktorý nie je iba zelenou plochou, ale fungujúcim ekologickým systémom.
-dszi-
foto: Vince Rózsár
Toto ste už čítali?
Trnavská župa opäť spája sily pre zelenšiu budúcnosť
Trnavská župa organizuje v poradí už 3. ročník obľúbeného...
Európsky týždeň mobility: Trnavská župa ponúkne lacnejšie cestovanie regionálnymi autobusmi a premiérovo uvedie zdieľané bicykle
Verejná doprava patrí medzi kľúčové úlohy samosprávnych...
