Cesar Blackman: Najviac mi chýba rodina

Posledný zápas odohral DAC v sobotu 7. marca, čo sú už pomaly dva mesiace. „Bolo to odvtedy veľmi nudné obdobie, pretože sme nemali tréningy, zápasy a nestretol som sa ani s fanúšikmi. Aj moji kamaráti z mužstva sú na tom podobne,“ začal rozprávať Cesar Blackman, pravý obranca DAC-u.

Podobne ako ďalší jeho spoluhráči z Panamy, Afriky a tiež Venezuelčan Ramirez, počas koronakrízy zostal v Dunajskej Strede. V hoteli Bonbon majú k dispozícii všetko potrebné. „Klub nám zabezpečuje stravu, máme tam aj posilňovňu a dostatok priestoru na tréning. Cítim sa dobre, keďže nie som nakazený koronavírusom. Veľmi mi však chýba mamička, sestra a priateľka. Chcel by som byť v tomto náročnom období s nimi. V Paname je situácia veľmi zlá, je tam veľa nakazených. Rád by som bol s mojimi najbližšími, ale nemohol som sa vrátiť do Panamy, keďže je tam všetko uzavreté. Našťastie, rodina aj priateľka Lourdes sú v poriadku.“

Samozrejme, v dnešnej dobe nie je problém udržiavať kontakt aj cez pol sveta. „Sme v každodennom kontakte. V Paname je dosť komplikovaná politická situácia, k tomu prišiel koronavírus, ale prvoradé je zdravie. Aj tam musia ostať ľudia doma, pracujúci však chodia do práce. V Paname máme veľký problém s nezamestnanosťou a kto nemá prácu, ten nemá ani na jedlo. Z tohto pohľadu má moja rodina šťastie. Mama pracuje v nemocnici ako opatrovateľka, teraz chodí do práce na päť hodín denne.“

Pre našich hráčov bývajúcich v meste a blízkom okolí je od minulého pondelka otvorená aj MOL Akadémia, kde majú možnosť trénovať pod dohľadom a na ihrisku. „Je to veľmi dobrá správa pre nás, ktorí sme zostali na Slovensku. Trénovať na trávniku je neporovnateľné s tým, ako sme žili zavretí doma alebo v hoteli. Už mi veľmi chýbal pohyb v Akadémii, práca s loptou, prihrávky či behy so spoluhráčmi. Navyše, tréningy s kondičným trénerom Csabom Gábrišom sú veľmi rozmanité. Niekedy beháme, inokedy si prihrávame alebo nacvičujeme zakončenie. Každý deň robíme niečo iné.“

Hráči bývajúci v hoteli Bonbón trávia väčšinu dňa spolu. „Hráme na konzoloch a často si aj zatancujeme. Tanec je výborný na odreagovanie sa.“

„Myslím si, že bežný život aj futbal budú po uplynutí pandémie iné. Budeme sa snažiť viac si užiť naše životy, lebo nikdy nevieme, čo sa môže stať. Ľudia po celom svete majú teraz obavy. Podľa mňa v nasledujúcich rokoch neuvidíme prestupy takého kalibru, akým bol transfer Neymara za 200 miliónov eur. Prestupy vo všeobecnosti budú komplikované, lebo veľa klubov si nebude môcť dovoliť drahých hráčov. Možno v lete niekto zo svetových hviezd prestúpi za sto miliónov, ale nebude to jednoduché,“ vraví trojnásobný panamský reprezentant, ktorý pôsobí na Žitnom ostrove od jesene 2017.

Na záver sme Cesarovi položili otázku, čo mu najviac chýba v súčasnej situácii? „Jednoznačne rodina,“ odvetil bez chvíľky rozmýšľania.

dac1904.sk