Najviac odpadu v roku 2019 vyhodili obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja. Na obyvateľa tam v prepočte pripadalo viac ako 500 kíl odpadu, približuje Sadovská. Najmenej odpadu mali v smetných nádobách regióny východného Slovenska. V Košickom a Prešovskom kraji to bolo približne 340 kíl komunálneho odpadu na osobu.
"Smutným faktom štatistiky je to, že okrem Bratislavského a Košického kraja končí väčšina odpadu z iných krajov na neekologických skládkach, kde takto vzniká ekologická záťaž pre ďalšie generácie," podotkla analytička.
V čiernych smetných nádobách končí aj potravinový odpad z kuchyne, ktorý tvorí skoro štvrtinu smetí.
"Práve táto zložka je zdrojom nebezpečného skládkového plynu (LFG), ktorý vzniká pri hnilobných procesoch v odpade," priblížila Sadovská. Dopĺňa, že LFG sa potom zo skládok nekontrolovateľne šíri do ovzdušia a prispieva ku klimatickým zmenám. Súčasťou smetných košov sú aj plasty, papier či sklo, ktoré môžu ľudia vytriediť do iných nádob.
Aktuálne údaje zo ŠÚ ukazujú, že viac ako polovica komunálneho odpadu končí naďalej na skládkach. Miera recyklácie sa tak pohybuje okolo 40 percent, uviedla Sadovská.
Pokračuje, že necelá desatina komunálneho odpadu sa zhodnocuje na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu.
TASR / Felvidék.ma
Toto ste už čítali?
Výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa Materskej školy na Námestí Priateľstva
Mesto Dunajská Streda vyhlasuje výberové konanie na...
