„Nový rok začíname skvelou správou – po vyše dvoch rokoch náročných príprav a rokovaní s Bruselom štartujeme nové eurofondové obdobie, v rámci ktorého budeme môcť na rozvoj Slovenska a lepší život ľudí využiť takmer 13 miliárd eur. Sme medzi prvými šiestimi krajinami EÚ, ktoré majú kompletne schválené programovanie na nové obdobie a pre našu krajinu je to obrovská šanca, ako sa posunúť vpred. Nové eurofondy, ktoré zastrešuje Program Slovensko, pôjdu podľa nových a jednoduchších pravidiel,“ povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.
„Európska komisia nám už uhradila aj prvé zálohové platby vo výške takmer 200 miliónov eur na hlavný Program Slovensko a dva programy cezhraničnej spolupráce Interreg. To znamená, že už onedlho môžeme začať vyhlasovať prvé výzvy. Zamerané budú na rozvoj odborného vzdelávania, znižovanie energetickej náročnosti budov – od zatepľovania až po obnoviteľné zdroje energie – cesty II. a III. triedy a modernizáciu základných škôl vrátane školských športovísk. Tieto oblasti patrili medzi naše priority, keď sme s Európskou komisiou rokovali o tom, kam pôjdu peniaze z nového eurobalíka. Boli to nesmierne náročné rokovania, pretože základná infraštruktúra mala byť dávno vybudovaná, no predchádzajúce vlády riešenie týchto problémov dlhodobo zanedbávali. Slovensko má teraz historickú šancu dobehnúť zameškané a môžeme zásadne zlepšiť kvalitu života ľudí vo všetkých regiónoch,“ uviedla vicepremiérka.
Prvé výzvy z nových eurofondov vypíše Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) v prvom štvrťroku 2023. Na budovanie, rekonštrukciu a modernizáciu základných škôl a školských športovísk pôjde 57 miliónov eur, na lepšie odborné vzdelávania na hornej Nitre 15 miliónov eur, na modernizáciu a výstavbu ciest II. a III. triedy 47 miliónov eur a na znižovanie energetickej náročnosti budov a obnoviteľné zdroje energie 154 miliónov eur.
„Zameranie prvých výziev nie je náhodné. Vychádzali sme z veľmi podrobných štatistík, ktoré napríklad ukazujú, že školám nielenže chýbajú miesta pre žiakov, ale ich budovy sú tiež veľakrát v havarijnom stave – a to nielen školy v menej rozvinutých regiónoch, ale aj v Bratislavskom kraji. Od zatečených stien, nevyhovujúcich sociálnych zariadení, podláh, starých okien, nebezpečných elektroinštalácií či striech, až po celé budovy a telocvične. Preto prvých takmer 60 miliónov eur dáme práve do obnovy školskej infraštruktúry. Ak chceme, aby na Slovensku vyrastala vzdelaná a šikovná generácia, deti musia mať v prvom rade pre vzdelávanie vytvorené vhodné podmienky. Modernizácia škôl, vybavenie učební a, samozrejme, kvalitní pedagógovia, sú kľúčom k úspešnej budúcnosti mladých ľudí,“ zdôraznila Remišová.
Z eurofondov si budú môcť školy vybudovať aj telocvične a športoviská. Podľa údajov ministerstva školstva nemá vlastnú telocvičňu viac ako polovica z vyše 2 000 základných škôl. „Pohyb a zdravý životný štýl detí sú dôležitou súčasťou výchovy a vzdelávania na školách. Všetky deti musia mať preto dobré podmienky na športovanie a pohybové aktivity,“ upozornila Remišová. Na kvalitnejšie školstvo a vzdelávanie sme v Programe Slovensko celkovo určili 927 miliónov eur. Obnovíme a postavíme školy pre 140 000 žiakov.
„Ďalším dlhodobo zanedbávaným problémom, ktorý priamo ovplyvňuje životy ľudí v regiónoch, je stav ciest II. a III. triedy. Bez kvalitnej a bezpečnej cestnej infraštruktúry môžeme iba ťažko hovoriť o férovom rozvoji regiónov a podpore lokálnej ekonomiky. Na výstavbu a modernizáciu ciest II. a III. triedy preto v čo najkratšom čase vyhlásime výzvu za takmer 47 miliónov eur,“ povedala vicepremiérka. V roku 2021 bolo viac ako 4 300 kilometrov regionálnych ciest v nevyhovujúcom a vyše 800 kilometrov dokonca v havarijnom stave.
Nové eurofondy hneď na začiatku budú smerovať aj do znižovania energetickej náročnosti bytových domov, zatepľovania a využívania obnoviteľných zdrojov energie. „Aj vo svetle ruskej agresie proti Ukrajine musíme zásadne zvýšiť energetickú bezpečnosť Slovenska. Jedným z opatrení v tomto smere je aj zatepľovanie a znižovanie energetickej náročnosti budov. V Programe Slovensko na to máme 722 miliónov eur, vďaka čomu bude možné znížiť energetickú náročnosť pre 16 000 bytov a 260 verejných budov,“ priblížila Remišová.
Program Slovensko, ktorý Európska komisia schválila v novembri 2022, predstavuje radikálnu zmenu v celom systéme eurofondov. Doterajších šesť hlavných operačných programov sa v ňom zlúčilo do jediného – s jednými pravidlami, jednou metodikou a jedným manažmentom. Spleť 33 rôznych administratívnych orgánov sa zredukovala na tretinu. Nové fondy EÚ sa budú riadiť jednoduchšími pravidlami a kontrolu verejného obstarávania pre Program Slovensko bude vykonávať výlučne Úrad pre verejné obstarávanie.
„Poučení chybami, ktoré sme zdedili z minulého obdobia, sme pripravili ambicióznu reformu v oblasti eurofondov. Radikálne odbúranie byrokracie je kľúčové pre lepšie a rýchlejšie čerpanie. Už v dobiehajúcom období sme v tomto smere urobili zásadný krok vpred, keď sme od marca 2020 presadili celkovo päť antibyrokratických balíčkov opatrení. Vďaka tomu Slovensko výrazne zlepšilo využívanie eurofondov a za necelé tri roky od nástupu vlády sme využili 6 miliárd eur, kým za 6 rokov predchádzajúcich vlád to bolo len 4,9 miliardy eur. Za tri roky z eurofondov nám neprepadlo ani jediné euro a v roku 2022 sme navyše dosiahli historicky najvyšší objem čerpania v dobiehajúcom programovom období – viac ako 2 miliardy eur. Zmeny a opatrenia, ktoré sa osvedčili, sme preniesli aj do nových eurofondov,“ povedala ministerka investícií.
Základná riadiaca dokumentácia pre nové programové obdobie má iba 73 strán v porovnaní s vyše 460 stranami v predchádzajúcom období.
„Výrazne sa zredukoval aj rozsah ostatnej metodickej dokumentácie. Prijímateľov pri predkladaní žiadostí o príspevok čaká menší počet administratívnych úkonov, oveľa menej podmienok pre poskytnutie príspevku a jednoduchšie vykazovanie výdavkov. Pri verejnom obstarávaní zjednocujeme postupy a zjednodušujeme kontroly, čo prinesie najmä zefektívnenie posudzovania zákaziek,“ vymenovala ministerka Remišová.
Zmeny sa týkajú napríklad stavebných rozhodnutí, ktoré žiadatelia nemusia prikladať už k žiadosti, ale až k dňu začiatku realizácie projektu. Žiadateľ si tak nemusí vybavovať stavebné povolenie v čase, keď ešte nevie, či bude jeho žiadosť o podporu schválená.
Takisto aj vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov sa bude overovať až po schválení žiadosti. Vysporiadanie pozemkov v minulosti spôsobovalo neúmerné predĺženie konania. Stačilo, ak mal len jeden žiadateľ s týmto problém a už sa nemohla vyhodnotiť celá výzva, prípadne hodnotiace kolo a všetci ostatní museli čakať, kým si ten jeden žiadateľ problém odstráni. Po novom sa skrátka „nevysporiadaná“ časť projektu nebude financovať z eurofondov, pričom doteraz by to znamenalo neschválenie celej žiadosti.
Zásadne zjednodušujeme aj kontroly žiadostí o platbu. Počet povinných kontrol znižujeme na polovicu a počet kontrol verejných obstarávaní sa zníži o tri štvrtiny.
„Pre Slovensko bude rok 2023 rokom historickej šance, ako sa naplno rozbehnúť. Máme príležitosť zásadne zlepšiť systém vzdelávania, podporiť výskum, zlepšiť prostredie pre firmy a podnikateľov, mať zdravšiu a čistejšiu krajinu, byť energeticky sebestačnejší… Som presvedčená, že túto šancu využijeme naplno. Spoločne meníme Slovensko k lepšiemu,“ dodala vicepremiérka Remišová.
TS MIRRI SR
