Ako ste sa cítili pri návrate do Dunajskej Stredy?
D. Abrahám: „Musím sa poďakovať, som veľmi milo prekvapený. To sa nevidí hocikde, že s takou vďačnosťou sa spomína na úspechy minulosti. Nadšenie, ako momentálne panuje v Dunajskej Strede, neexistuje nikde. Ľudia, ktorí tu chodia na futbal, nie sú len obyčajnými fanúšikmi, lebo futbal milujú a zároveň mu aj rozumejú. Klobúk dolu pred tým, čo dokázal spraviť klub na čele s pánom Világim. Keď sme obchádzali fanúšikov na tribúnach, cítil som sa ako v nebi. Dovolím si povedať, že Dunajská Streda bude Mekkou futbalu na Slovensku. Je vidno, že tunajší ľudia sa inak stavajú k futbalu, ako napríklad v Bratislave.“
D. Liba: „Vždy sa teším na Dunajskú Stredu. Bol som milo prekvapený a ďakujem za pozvanie.“
Čo bolo podľa vás základom toho, že klub z malého mesta dosiahol taký veľký úspech? Zvyknete si pohárové víťazstvo pripomínať?
D. Abrahám: „Zisk pohára bol pre každého v klube najväčším úspechom v kariére, malo to cveng. Aj ja to radím vysoko. Dúfam, že ho zopakujete, vidím to veľmi optimisticky. Bol som zvyknutý na ošiaľ, veď bola tu obrovská radosť aj vtedy, keď sme postúpili do federálnej ligy, ale teraz sa mi zdá, že je to ešte o stupienok vyššie. V tom čase viedli DAC nadšenci ako Imrich Šanta a pán Weisz, ktorý to rozbiehal. Dôležité bolo aj ekonomické zázemie, ktoré vtedy asi okrem Sparty nemal nikto ako Dunajská Streda. Nadšenie bolo podporené ekonomikou a obetavosť funkcionárov.“
D. Liba: „Československý pohár je najväčší úspech v mojej kariére a prajem DAC-u, aby čím skôr zažil ešte raz zisk Slovenského Pohára, keďže Československý už neexistuje. Zišla sa tuu vtedy dobrá partia futbalistov z celého Československa, pravidelne sme si spolu sadli aj po zápasoch, fungovalo to. Boli sme tu spokojní a chceli sme vyhrávať.“
Skočme o tridsať rokov dopredu. Ako sa vám pozdával sobotňajší zápas s Michalovcami?
D. Abrahám: „Videl som všetky zápasy DAC-u v televízii a musím povedať, že mne chýba dvojica konštruktívnych hráčov v strede poľa. Futbalisti sú inak šikovní, behaví, aj taktika je dobre nastavená, len mi tam chýba nejaká myšlienka, centrálna postava, akou bol Janko Hodúr. A ešte mi chýba nejaké kladivo v útoku. V sobotu bolo vidieť, že hostia zhustili priestor, mali deväť ľudí na malom priestore. Tam môže byť hocijaký strelec, je tam toľko nôh, že to neprejde na bránku. V prvom polčase DAC pozahadzoval šance a potom to už hostia uzavreli, išlo to ťažko. Napriek víťazstvu si myslím, že útočník typu Mičinec by sa mužstvu zišiel...“
D. Liba: „Zápas mal dobré nasadenie, šance boli na obidvoch stranách. Stretnutie malo šťastný koniec pre nás, tiež ako pred dvoma týždňami proti Slovanu. Atmosféra bola skvelá.“
Prezraďte, čím sa momentálne živíte a či robíte aj vo svete futbalu.
D. Abrahám: „Donedávna som bol ešte v Gabčíkove. Chodím na zápasy, ale nie na Slovan, skôr na menšie mužstvá. Chodil som aj prednášať na telovýchovnú školu. Kontakty som nestratil, veď máme partiu starých hráčov, tam sa preberá futbal kriticky. Mám obavy o slovenský futbal, lebo sa mi zdá, že okrem Dunajskej Stredy to ide všade dole vodou.“
D. Liba: „Onedlho budem už dôchodcom, ale ešte trénujem mužstvo z piatej ligy a pracujem. Na vrcholový futbal pozerám už len z pozície diváka.“
Zdroj: fcdac.sk
